Kardinál Parolin: Cesta na podporu zmierenia

Massimiliano Menichetti

Afrika očakáva pápeža, ktorý nikdy neprestane túžiť po tomto stretnutí a budovať ho v krajinách sužovaných konfliktami a vykorisťovaním, v Konžskej demokratickej republike a Južnom Sudáne. Na 40. medzinárodnej ceste bude pápež František od 31. januára do 5. februára prinášať Božie slovo, nádej na pokoj a dialóg. Cesty, ktorá bude mať v Južnom Sudáne silný ekumenický podtón, sa totiž spolu s Petrovým nástupcom zúčastní aj arcibiskup z Canterbury Justin Welby a moderátor Škótskej cirkvi Ian Greenshields.

Pôjde o „ekumenizmus svedectva“, opakuje kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár, a spresňuje, že táto návšteva sa pohybuje v rovine blízkosti cirkví a miestnych komunít, ktoré sú „živé a aktívne“, a v rovine „sociálno-politickej“, ktorá dúfa v zmierenie v dvoch realitách, ktoré z rôznych dôvodov prežívajú drámu miliónov utečencov, partizánskych vojen, etnických a politických napätí.

Vaša Eminencia, pápež sa pripravuje na odchod do Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. Vytúžená návšteva, bola v júli minulého roka odložená kvôli bolesti kolena. Aká túžba je v pápežovom srdci?

Ako na každej apoštolskej ceste, aj tu chce byť Svätý Otec v prvom rade nablízku, stretnúť sa s Cirkvou a miestnym obyvateľstvom. Povedal by som, že pri tejto návšteve je táto túžba obzvlášť intenzívna, pretože ide o dlho očakávanú cestu, ktorú musel pápež odložiť kvôli problémom s kolenom, a pretože ide o dve krajiny, ktoré sa nachádzajú v mimoriadne zložitej situácii kvôli prebiehajúcim konfliktom: preto tam pápež ide ako pastier, ktorý sa stretáva s Božím ľudom, a zároveň aj ako pútnik pokoja a zmierenia. 

Dve krajiny s mimoriadnymi zdrojmi, ktoré sú však zmietané konfliktami a násilím, ktoré neprestávajú: aký význam má táto cesta?

Povedal by som, že má dva aspekty: je tu pastoračný aspekt, blízkosť k miestnym cirkvám a k týmto komunitám, ktoré sú živými, aktívnymi spoločenstvami, a potom je tu sociálno-politický aspekt, a z tohto hľadiska sa očakáva, že prítomnosť Svätého Otca, jeho slovo, jeho svedectvo, môže pomôcť podporiť zastavenie prebiehajúceho násilia a posilniť prebiehajúce procesy mieru a zmierenia.

Prvou zastávkou bude Konžská demokratická republika, kde sa stretne aj s obeťami z východu krajiny. Môže táto návšteva pomôcť zahojiť rany v ľudských srdciach?

Dúfame, že áno, pretože sú to naozaj veľmi hlboké rany. Ide o dlhotrvajúcu situáciu: násilie, opozícia a konflikt. To, že sa pápež stretáva s obeťami tejto situácie, je veľmi významné gesto, ktoré ich určite poteší. Domnievam sa, že prvým aspektom a prvým rozmerom tohto stretnutia je práve aspekt utešovania a útechy týchto obyvateľov, ktorí utrpeli smrť, utečencov... Ďalším aspektom je vždy povzbudenie, aby sme nestrácali vieru, nádej, aby sme sa nepoddávali pomste, aby sme nezväčšovali rozpory, ktoré tu sú, aby sme mali za cieľ mier. Spoločenstvo a bratstvo sú teda cieľom, pre ktorý sa pápež stretáva s týmito obeťami.

Z Konga sa Svätý Otec presunie do Južného Sudánu. V roku 2019 - ako si pamätáme - pobozkal nohy juhosudánskym lídrom, aby ich poprosil o mier. Akú úlohu môže náboženstvo zohrávať pri stabilizácii krajiny?

Kresťanské cirkvi - ako som mal možnosť vidieť aj ja - pracujú v prospech všetkých obyvateľov, kam sa často nedostanú štát a niekedy ani medzinárodné agentúry. Preto majú medzi obyvateľstvom dôveru a autoritu, čo im umožnilo zohrávať významnú úlohu v zložitom medzinárodnom dialógu. Keď som bol v Južnom Sudáne, sám prezident mi pripomenul gesto, ktoré mu pápež urobil a ktoré sa ho hlboko dotklo a hlboko ním pohlo: môžeme povedať, že to bolo prorocké gesto. A je to gesto, ktoré zaväzuje: verím, že naozaj zaväzuje úrady, aby podnikli konkrétne kroky na ceste k mieru. Dúfame, že táto cesta dodá tomuto výnimočnému okamihu kontinuitu a podnieti ich k tomu, aby urobili konkrétne rozhodnutia, aby prijali veľmi praktické rozhodnutia, aby mierový proces mohol dosiahnuť svoj cieľ.

Pápež navštívi Južný Sudán spolu s arcibiskupom z Canterbury a moderátorom Škótskej cirkvi. Je to teda cesta so silnou ekumenickou hodnotou...

Áno. Prítomnosť troch náboženských predstaviteľov - pápeža, arcibiskupa z Canterbury a moderátora škótskej cirkvi - je veľmi významným prejavom ekumenizmu, ba dokonca ekumenizmu - nazval by som ho - svedectva. Samotný fakt, že idú spolu, je znamením, že je možné nájsť spôsoby spoločenstva aj mimo rozdielov alebo napriek rozdielom. A potom tento spoločný záväzok náboženských skupín prítomných v krajine byť svedkami evanjelia a šíriteľmi pokoja. Preto bude prítomná a bude to veľmi významná cesta práve preto, že bude mať tri hlasy.

Pápežova prítomnosť v týchto afrických krajinách je teda veľmi očakávaná. Ako ste nám pripomenuli, vy sami ste nedávno navštívili miesta, ktoré uvidí pápež František, kde sa mieša nádej a bieda, dráma a budúcnosť. Ako tento scenár zmeníte?

Je to pomalá zmena, ktorá si vyžaduje odhodlanie a sústredenie úsilia všetkých. Jednotlivé krajiny sa budú musieť pokúsiť vytvoriť politiky, ktoré budú skutočne založené na spravodlivosti a mieri. A potom medzinárodné spoločenstvo, ktoré musí spolupracovať s politickými lídrami jednotlivých krajín: podporovať krajiny v tomto citlivom období a sprevádzať ich na ceste k úplnému dosiahnutiu ich sociálneho, hospodárskeho a inštitucionálneho rozvoja. A v tejto súvislosti je tu aj úloha cirkví, ako som už spomenul, najmä v charitatívnej, vzdelávacej a zdravotníckej oblasti.

Aké je vaše osobné želanie pre tieto národy, ktoré ste stretli a navštívili, a všeobecne pre Afriku?

Som veľmi rád, že môžem sprevádzať pápeža na tejto návšteve, práve preto, že v júli som absolvoval tú istú cestu, aby som ľuďom povedal, aby sa nenechali odradiť, že pápež príde, aj keď musel – kvôli bolestiam kolena - svoju cestu zrušiť. Ľudia pochopili toto posolstvo a teraz sú plní radosti, že môžu privítať pápeža a byť s ním. Verím, že je nádej, že toto stretnutie s pápežom a potom v Južnom Sudáne aj s ostatnými náboženskými predstaviteľmi môže znamenať bod obratu v často tragických udalostiach v týchto krajinách a môže udržať dobrú vôľu všetkých: verím, že je skutočne potrebné obnoviť angažovanosť všetkých. Ak bude existovať tento záväzok, bude možné dostať krajiny zo súčasných konfliktných situácií, bude možné zabezpečiť spravodlivý rozvoj všetkých obyvateľov a nasmerovať tieto krajiny na cestu k lepšej budúcnosti.

-mj-