Kde sú tvorivé mierové snahy?

Andrea Tornielli

Pápež sa prihlásil k slovám, ktoré v roku 1950 vyslovil jeden z otcov zakladateľov Európy Robert Schuman: „Príspevok, ktorý môže organizovaná a vitálna Európa poskytnúť civilizácii,

 je nevyhnutný pre udržanie mierových vzťahov“, pretože „svetový mier nemožno zabezpečiť inak ako tvorivým úsilím, primeraným nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú“. Pamätnými nazval tieto slová pápež František, ktorý sa potom spýtal: „V tejto historickej etape je veľa nebezpečenstiev, ale pýtam sa, aj keď myslím na sužovanú Ukrajinu, kde je tvorivé úsilie o mier?

Je príznačné, že prezident Talianskej republiky Sergio Mattarella už pred rokom v prejave v Rade Európy citoval túto Schumanovu vetu. Áno, kde je toto tvorivé úsilie? Kde je diplomacia so svojou schopnosťou vykročiť na nové a odvážne cesty k rokovaniam o ukončení konfliktu? Kde sú „modely mieru“, ktoré sa majú uviesť do hry, aby sa prekonali hroziace „modely vojny“?

Pápežova otázka je vážna a zároveň realistická. Vážna preto, lebo nás konfrontuje s nedostatkom iniciatívy zo strany Európy, ktorá akoby sa podriaďovala logike zbrojenia a vojny, pričom sa zdá byť dosť apatická voči mieru. Realistická, pretože nás varuje pred tým, aby sme si zvykli na „vojnový infantilizmus“, na tragický konflikt, ktorý sa môže kedykoľvek zvrhnúť a mať katastrofálne následky pre celé ľudstvo.

Pápežove slová, jeho odkaz na európsku jednotu, „veľkú nádej“ spolu s OSN zabrániť ďalším vojnám po tej ničivej, ktorá sa skončila v roku 1945, však už obsahujú odpoveď. Tá spočíva vo výzve znovu objaviť „európsku dušu“, nadšenie a sen otcov zakladateľov, štátnikov, ktorí sa vedeli pozerať za hranice, ktorí nepodľahli sirénam nacionalizmu a boli schopní opravovať namiesto rozbíjania. Milióny ľudí, ktorí dnes vidia, že veľké nádeje, ktoré vzbudil koniec studenej vojny, boli zmarené a že sa vrátili nočné mory atómovej hrozby, čakajú na odpoveď: kde je tvorivé mierové úsilie?

-mj-