Kard. Krajewski: Mirko nás učil viere

Salvatore Cernuzio – Vatikán

Miroslav, pre svojich „priateľov“ Mirko, už nemal tvár, ale len tvár trpiaceho Krista. Šesťdesiatnikovi zo Slovenska rakovina ponechala neporušené len ústa, pohltila mu oči, nos a väčšinu tváre. Volali ho „muž so závojom,“ kvôli látke, ktorou sa prikrýval; ledva dokázal zamrmlať pár slov, vykríknuť, keď videl, že sa mu niekto snaží pomôcť, a prehltnúť jedlo.

Po roku, ktorý strávil v Palazzo Migliori, ubytovni, ktorá sa nachádza iba pár metrov Kolonády svätého Petra, sa dokonca začal usmievať.

Nezomrel sám

Mirko zomrel ešte v auguste. Kvôli rôznym byrokratickým ťahaniciam, keďže bol cudzincom, sa pohreb konal v sobotu ráno v kostole svätej Moniky na námestí Sant'Uffizio. Predsedal mu kardinál pápežský almužník Konrad Krajewski a zúčastnilo sa na ňom asi sto ľudí vrátane kňazov, rehoľných sestier, dobrovoľníkov, zástupcov slovenského veľvyslanectva a komunity svätého Egídia, ktorá zariadenie spravuje.

Prišlo aj asi päťdesiat chudobných ľudí, pre ktorých sa tento muž stal priateľom. Bolo to silné znamenie, že Mirko nezomrel sám, aj keď roky žil v parku na Aventíne medzi muchami a mravcami.

Pozvanie pápeža Františka

„Byť po jeho boku počas tohto obdobia bolo pre nás akoby sme si konali duchovné cvičenia. Nikdy sa nesťažoval, nikdy nič nežiadal, bol spokojný s tým, čo sme mu priniesli, a vždy ďakoval,“ zdôveril sa kardinál Krajewski s dojatím. Práve on - upozornený, že v parku spí muž „s vreckovkou na tvári“ - presvedčil Mirka, aby prišiel bývať do domu, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 2019.

„Išiel som tam za ním, ale nechcel sa presťahovať, povedal, že tam chce zomrieť, obklopený hmyzom. Povedal som mu: pozri, môžeme vám urobiť priestor vo Vatikánskych záhradách. A viete, ako sa dal presvedčiť? Keď som mu povedal: ‚Pápež František vás pozýva do novej ubytovne‘. Odpovedal: ‚Dobre, ale poviem ti to o tri dni. A po troch dňoch povedal áno.‘“

Starostlivosť a pohostinnosť v Palazzo Migliori

Dňa 1. septembra 2022 sa presťahoval do paláca vedľa kolonády. „Stal sa dôležitou prítomnosťou,“ spomína riaditeľ Carlo Santoro. „Raz nás prišli navštíviť štyria slovenskí biskupi a on zišiel dolu, vždy zahalený, a postavil sa medzi nich. Začal sa s nimi rozprávať o evanjeliu. Neuveriteľná scéna.“

Mirkovi neostávalo veľa času, jeho rakovina, ktorá sa začala malou bodkou pri nose, bola už v pokročilom štádiu. Už z fotografie na občianskom preukaze bolo vidieť zdeformovanú časť jeho tváre.

V poslednom období liečba spočívala najmä v čistení krvi a tekutín z otvorenej rany. Bolo to veľmi bolestivé, a to tak pre postihnutého, ako aj pre toho, kto ranu čistil.

„Mirko to nechcel,“ hovorí Krajewski, „jediné, čo nám dovolil, bolo zmerať mu krvný tlak a viete čo? Krvný tlak mal v poriadku! Keď má niekto bolesti, tlak stúpa a klesá; on namiesto toho nemal tieto príznaky a dokonca ani nebral sedatíva. Pravdepodobne bol pokojný.“

Okno na Baziliku svätého Petra a stretnutie s pápežom

Mirka zo všetkého najviac potešil pohľad na Baziliku svätého Petra. „Celý čas sa pozeral z okna a počas mesiacov, ktoré u nás strávil, sledoval všetky modlitby Anjel Pána a slávnosti Svätého Otca.“ Raz dokonca išiel za pápežom na súkromnú audienciu. „Raz som ho priviedol,“ spomína kardinál, „dostal požehnanie. Aj pre Svätého Otca to bola výnimočná chvíľa, pretože videl človeka, ktorý nemá nič.“

Obraz trpiaceho Ježiša

Pre Krajewského, ktorý je zvyknutý zaoberať sa najrôznejšími situáciami chudoby, bol Mirkov život živým podobenstvom.

„Jeho telo bolo zničené chorobou, ale práve preto nám pripomínal, že nie sme len telo, ale aj duša. Vedľa neho sme duchovne rástli. Ako hovorí Svätý Otec, ak chcete adorovať Ježiša, vyjdite na ulicu a pomáhajte chudobným. Tu v Palazzo Migliori sme mali Ježiša Krista, s ktorým sme sa mohli vždy pokloniť Pánovi. Mirka, Slováka.“

„Ja,“ dodal kardinál, „som svoju dnešnú homíliu začal slovami: Mirko je mŕtvy, teda žije. Je to skutočne tak.“

Rakva bude uložená na rímskom cintoríne Prima Porta.

Preložil: Ľudovít Malík