Kard. Parolin: Pápež vyzýva na nový impulz COP28, pretože svet sa triešti

Massimiliano Menichetti - Vatikán

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin povedie delegáciu Svätej stolice na COP28, konferencii OSN o zmene klímy, ktorá sa koná v Dubaji. Príchod delegácie je naplánovaný na dnes, 1. decembra, teda v deň, keď mal pápež pricestovať do Spojených arabských emirátov. Pápež František sa „s veľkou ľútosťou“ musel vzdať tejto cesty, aby sa vyhol zhoršeniu ochorenia dýchacích ciest, ktoré ho postihlo v posledných dňoch. 

Vaša Eminencia, pápež sa nebude môcť zúčastniť na medzinárodnej konferencii o klíme v Dubaji, hoci si to veľmi želal. Aké sú očakávania a nádeje Svätého Otca v súvislosti s konferenciou COP28?

V srdci pápeža je vedomie potreby konať v záujme starostlivosti o spoločný dom, ako aj naliehavosť odvážnych postojov a nový impulz k miestnym a medzinárodným politikám, aby človeka neohrozovali stranícke, krátkozraké alebo dravé záujmy. Od konferencie COP28 sa očakáva, aby politická komunita dala jasnú odpoveď na rozhodné riešenie klimatickej krízy v naliehavom časovom rámci, ktorý uvádza veda. Pápež nemohol ísť do Dubaja, ale rozhodnutie byť tam, čo je v histórii prvý krát, jasne vyplynulo z Laudate Deum, kde pripomenul, že od vydania Encykliky Laudato si' uplynulo už osem rokov a v ktorej sa chcel so všetkými podeliť o utrpenie planéty a „úprimné obavy“ kvôli starostlivosti o spoločný domov. Pápež vysvetľuje, že „s odstupom času... nereagujeme dostatočne, pretože svet, ktorý nás prijal sa rozpadá a možno sa blíži k bodu zlomu“ (3). Nielenže vedecké štúdie poukazujú na vážne dôsledky klimatických zmien spôsobených človekom, ale v súčasnosti je každodenným javom, že sme svedkami extrémnych prírodných javov na celom svete. Tie vážne ovplyvňujú kvalitu života veľkej časti ľudskej populácie, a to najmä tej skupiny, ktorá je voči klimatickej kríze najzraniteľnejšia a ktorá sa na jej vyvolaní podieľala najmenej.

Svätý Otec opakovane vyzýval k odvahe a žiadal vlády o politiku integrálnej ekológie, ktorá by chránila ľudstvo a spoločný domov. Aké sú očakávania od COP 28?

Aj v tomto prípade je Laudate Deum veľmi jasný: „Ak veríme v schopnosť ľudí prekonať svoje malicherné záujmy a myslieť vo veľkom, nemôžeme sa vzdať snívania o tom, že COP28 povedie k rozhodnému urýchleniu energetickej transformácie s účinnými záväzkami, ktoré bude možné trvalo monitorovať. Táto konferencia môže byť bodom obratu a dokázať, že všetko, čo sa urobilo od roku 1992, bolo seriózne a vhodné, inak bude veľkým sklamaním a ohrozí všetko dobré, čo sa doteraz dosiahlo“ (54).

Skutočne dúfame, že COP 28 môže poskytnúť jasné náznaky, ktoré podporia toto urýchlenie. Energetickú transformáciu, ktorá sa môže znížiť rôznymi spôsobmi, počnúc postupným a rýchlym znižovaním spotreby fosílnych palív cez väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickú účinnosť, ako aj prostredníctvom väčšieho záväzku k vzdelávaniu v oblasti integrálnej ekológie.

Je dobré zopakovať to, čo Svätý Otec a Svätá stolica často opakovali: ekonomické a technické prostriedky na boj proti klimatickej kríze sú nevyhnutné, ale nie postačujúce. Je nevyhnutné, aby ich sprevádzal výchovný proces, ktorý ovplyvní zmeny v životnom štýle a v spôsoboch výroby a spotreby, zamerané na podporu obnoveného modelu integrálneho ľudského rozvoja a udržateľnosti, založeného na starostlivosti, bratstve, spolupráci medzi ľuďmi a posilňovaní tohto spojenectva medzi ľuďmi a životným prostredím, ktoré, ako povedal Benedikt XVI. v Caritas in veritate, „musí odrážať stvoriteľskú lásku Boha, od ktorého pochádzame a ku ktorému putujeme“ (50).

Pápež zopakoval, že po parížskej konferencii v roku 2015 došlo v skutočnosti k úpadku, k nezáujmu. Vaša Eminencia, vy ste tieto udalosti pozorne sledovali. Uvedomuje si svet tieto nebezpečenstvá?

Klimatická kríza je veľmi zložitá, ale je to „globálny sociálny problém, ktorý je úzko spojený s dôstojnosťou ľudského života“ (Laudate Deum, 4). Okrem toho je spojená s ľudským správaním, ktoré spočíva vo zvyšovaní emisií skleníkových plynov, ktoré majú dlhodobé dôsledky: pochádzajú z obdobia po priemyselnej revolúcii koncom 18. storočia, ale v priebehu času sa výrazne zvýšili: ako uvádza IPCC, vedecký orgán OSN, ktorý skúma klimatické zmeny, viac ako 42 % celkových čistých emisií od roku 1850 vzniklo po roku 1990. Ide o časové obdobie, ktoré ďaleko presahuje krátke volebné cykly, ktorým sa politici musia zodpovedať. Toto je určite prvá otázka.

Okrem toho od roku 2015 došlo k sérii kríz, stačí spomenúť Covid alebo pretrvávajúce humanitárne problémy, ktoré vnikli do našej spoločnosti. Konflikty na Ukrajine a v izraelsko-palestínskej oblasti sú len dva výrazné príklady toho, ako majú lokalizované konflikty nielen neprijateľný a ničivý vplyv na miestne civilné obyvateľstvo, ale aj hlboké hospodárske a sociálne dôsledky na celom svete. Tu je druhý problém: tieto krízy môžu odvrátiť pozornosť medzinárodného spoločenstva od problému klímy.

Nanešťastie, klimatické zmeny napredujú a nečakajú na realizáciu ľudskej „dobrej vôle“. Je potrebné, aby to medzinárodné spoločenstvo nielen vzalo na vedomie, ale aby si konkrétne uvedomilo, že v boji proti klimatickej kríze buď spoločne zvíťazíme, alebo spoločne prehráme. Na konferenciu COP26 v Glasgowe Svätý Otec poslal posolstvo, v ktorom uviedol, že „rany, ktoré ľudstvu [...] prináša fenomén klimatických zmien, sú porovnateľné s ranami spôsobenými globálnym konfliktom. Tak ako po druhej svetovej vojne, aj dnes je potrebné, aby celé medzinárodné spoločenstvo stanovilo ako prioritu realizáciu kolegiálnych, solidárnych a prezieravých opatrení“. Skutočným nepriateľom, proti ktorému treba bojovať, je nezodpovedné správanie, ktoré má dôsledky na všetky zložky nášho ľudstva dnes i v budúcnosti. Reakcia musí byť rýchla a súdržná.

Bolo by pekné, keby COP28 pomohlo uviesť do praxe želanie, ktoré vyslovil pápež František v Laudato si': „Zatiaľ, čo na ľudstvo postindustriálneho obdobia sa bude možno spomínať ako na jedno z najnezodpovednejších v dejinách, treba dúfať, že na ľudstvo začiatku 21. storočia sa bude spomínať pre veľkorysé prevzatie jeho vážnej zodpovednosti“ (165). V tom je nádej, pretože ľudstvo má prostriedky a schopnosti na prevzatie takejto zodpovednosti.

COP28 sa koná v Spojených arabských emirátoch, zatiaľ čo konflikt medzi Izraelom a Hamasom pokračuje. Ako sa na túto situáciu pozerá Svätá stolica?

Teroristický útok, ktorý 7. októbra spáchal Hamas a ďalšie palestínske organizácie na obyvateľstvo v Izraeli, spôsobil Izraelčanom a nám všetkým vážnu a hlbokú ranu. Bezpečnosť tohto obyvateľstva bola vážne ohrozená takým brutálnym spôsobom a neuveriteľne rýchlo. Svätý Otec to povedal hneď na začiatku: „Terorizmus a extrémizmus nepomáhajú dosiahnuť riešenie konfliktu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ale podnecujú nenávisť, násilie, pomstu a spôsobujú len vzájomné utrpenie“ (Generálna audiencia, 11. októbra 2023).

A skutočne, izraelsko-palestínsky mierový proces, ktorý už predtým trpel spomalením a stagnáciou, sa teraz stal ešte zložitejším. Na druhej strane, možno práve to bolo cieľom teroristov, keďže, ako vždy vyhlasovali, militanti z Hamasu nemajú na obzore mier s Izraelom, naopak - nezodpovedne - by chceli jeho zánik. To však nezodpovedá vôli, o ktorej nás vždy ubezpečovala samospráva štátu Palestína, najmä prezident Mahmúd Abbás, t. j. že chce viesť dialóg so štátom Izrael s cieľom plne realizovať riešenie dvoch štátov, ktoré už toľko rokov presadzuje Svätá stolica spolu s osobitným štatútom pre Sväté mesto Jeruzalem. Preto dúfam, že v budúcnosti budú existovať úprimné cesty dialógu, aj keď ich teraz vidím veľmi úzko. Vo vatikánskych záhradách sa nachádza olivovník, ktorý v roku 2014 zasadili izraelský prezident Šimon Peres a palestínsky prezident Mahmúd Abbás spolu s pápežom Františkom a patriarchom Bartolomejom. Naďalej ho zalievame vodou nádeje, ktorá pramení z modlitby a tiež z diplomatickej práce.

V posledných dňoch sme však videli záblesk svetla v rokovaniach, ktoré umožnili prímerie a prepustenie niekoľkých izraelských rukojemníkov aj rukojemníkov iných národností. Dnes sme sa, žiaľ, dozvedeli, že boje sa obnovili. Svätá stolica dúfa, že všetky násilnosti čo najskôr ustanú. Som presvedčený, že úsilie Egypta a Kataru spolu so Spojenými štátmi americkými o dialóg si skutočne zaslúži pochvalu, rovnako ako ochota izraelskej vlády čo najskôr dosiahnuť riešenie pre všetkých rukojemníkov. Som naozaj šťastný, že títo ľudia sa môžu opäť stretnúť so svojimi rodinami. Modlím sa aj za ostatné rodiny, ktoré stále nemôžu objať svojich milovaných, ktorí sú stále unesení v Gaze, a súcitím s nimi. Dúfame, že všetci budú čoskoro prepustení.

Humanitárna situácia v pásme Gazy je zároveň pre Svätú stolicu zdrojom veľkých obáv. Tisíce obetí, hovoríme o viac ako 15 000 zranených, či nezvestných. Zdá sa, že nikde nie je bezpečne, dokonca aj školy, nemocnice a miesta kultu sú predmetom neprimeraného zaobchádzania a bojov. Viac ako milión ľudí je bez domova, musia sa presťahovať na juh toho malého pásma palestínskej zeme. Skutočne chvályhodná je úloha Egypta, ktorý poskytuje a koordinuje príchod humanitárnej pomoci, ako aj Jordánska, Kataru a Spojených arabských emirátov, ktoré ju posielajú a snažia sa pomôcť palestínskemu obyvateľstvu. Nemôžeme zabúdať a podporovať humanitárne úsilie, ktoré v Gaze vyvíjajú agentúry OSN. Preto je teraz potrebné, aby sa boje definitívne ukončili a aby sa našli iné spôsoby, ako Hamas a ostatné palestínske organizácie odzbrojiť a prestať byť teroristickou hrozbou pre Izraelčanov, ale aj pre samotných Palestínčanov.

Ako už povedal Svätý Otec, tento konflikt, ktorý sa dotýka Svätej zeme, sa dotýka sŕdc a emócií všetkých. Veľmi cítiť hnev mnohých ľudí nad tým, čo sa stalo 7. októbra v Izraeli, ale aj nad tým, čo sa deje v Gaze, a teraz aj nad hroznými odrazmi, ktoré tento konflikt vyvoláva v spoločnostiach niektorých krajín. Mám na mysli najmä rastúci počet prejavov antisemitizmu, ku ktorým došlo v mnohých krajinách. Ako Svätý Otec mnohokrát a s veľkou rozhodnosťou povedal: antisemitizmus je popieraním vlastného pôvodu, absolútnym protirečením, pretože kresťan nemôže byť antisemitom. Naše korene sú spoločné. Bol by to rozpor viery a života. A nielen pre kresťanov: pre všetkých je obrana slobody iných pri vyznávaní ich viery ľudským činom, zatiaľ čo jej poburovanie je neľudské, ako sa to stalo počas hanebného šoa.

Svätá stolica naďalej pozorne sleduje aj vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. Ako v tomto kontexte pokračuje práca vatikánskej diplomacie?

Angažovanosť Svätej stolice zostáva nezmenšená a naďalej sa zameriava na humanitárne otázky, najmä na repatriáciu ukrajinských detí. Rôzne výmeny informácií medzi ukrajinskou a ruskou stranou prostredníctvom apoštolských nunciatúr prítomných v oboch krajinách umožnili zistiť osud desiatok detí. Povzbudivým výsledkom, ktorý sa dosiahol aj vďaka výslovnému zapojeniu Svätej stolice, ako uviedol Úrad splnomocnenca prezidenta Ruskej federácie pre práva dieťaťa, bola repatriácia Bogdana Jermokina, ktorá sa uskutočnila večer pred jeho osemnástimi narodeninami. Okrem toho sa zdokonaľuje mechanizmus iniciovaný po misii kardinála Zuppiho, ktorý sľubuje lepšie výsledky. Dúfame, že toto úsilie otvorí cestu k dialógu aj o ďalších otázkach.

Vaša Eminencia, oplatí sa ešte dúfať v týchto zložitých časoch zmietaných vojnami, násilím a nedostatkom?

Tvárou v tvár tragédiám, ktoré naďalej sužujú ľudstvo, sa všetci cítime ako porazení a sme v pokušení podľahnúť zúfalstvu a fatalizmu. Spolu s pápežom Františkom chcem aj ja zopakovať „nenechajme si ukradnúť nádej“, najmä keď sa na životnej ceste stretávame s problémami a prekážkami, ktoré sa zdajú neprekonateľné.  Samozrejme, nádej si vyžaduje realizmus. Vyžaduje si, aby sme problémy pomenovali pravým menom s vedomím, že mnohé morálne, sociálne, environmentálne, politické a ekonomické krízy, ktoré prežívame, sú navzájom prepojené a to, čo považujeme za jednotlivé problémy, je v skutočnosti jednou z príčin alebo dôsledkom iných. Ale nádej si potom vyžaduje odvahu konať; odvahu ísť cieľavedomo naprek prekážkam, zrieknuť sa zla a vystúpiť z úzkeho priestoru osobných alebo národných záujmov, každý deň robiť tie malé možné kroky dobra, aby sme sa pokúsili zlepšiť komplikované situácie a zasiať pokoj s trpezlivosťou a dôverou.

Preklad Martin Jarábek