Kard. Parolin o prípade masakrov v Gaze a na Ukrajine: Treba dodržiavať pravidlá humanitárneho práva

Salvatore Cernuzio – Vatican News

„Gutta cavat lapidem“, kvapka vyhĺbi kameň. Kardinál štátny sekretár Pietro Parolin cituje známy latinský výraz, aby vyjadril nádej, že pápežove neustále výzvy na prímerie v Gaze a na Ukrajine, kde sa odohráva „masaker“, ako aj na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, budú konečne vypočuté a realizované. Kardinál je na Accademia dei Lincei v Ríme, aby vystúpil na konferencii na tému Svätá stolica a scenáre mieru. Na margo podujatia sa s novinármi podelil o svoje obavy a nádeje v súvislosti s konfliktami, ktoré rozdeľujú svet a odpovedal aj na reakcie na doktrinálny dokument Fiducia Supplicans.

Pápežove mierové výzvy pre Svätú zem

Kardinál Parolin v prvom rade hľadí na Blízky východ a vojnu, ktorá sa podľa posledných správ o náletoch na Červené more zdá byť čoraz rozsiahlejšia. Zdá sa, že hlas pápeža, ktorý ako jeden z mála svetových lídrov neprestajne vyzýva na ukončenie konfliktu, zostáva nevypočutý, konštatuje kardinál. „Pápež neustále opakuje svoje výzvy, ak je pravda, že existuje princíp Gutta cava lapidem, dúfajme, že tieto výzvy budú vypočuté,“ odpovedá štátny tajomník. Tieto výzvy sprevádza aktivita „vyslovene diplomatického charakteru, pomerne diskrétnym spôsobom dosiahnuť ciele“. Tie isté, ktoré - zdôrazňuje kard. Parolin - pripomenul aj americký štátny tajomník Antony Blinken počas svojej cesty na Blízky východ: „Predovšetkým prepustenie rukojemníkov, potom prímerie, humanitárna pomoc a začatie trvalého a definitívneho riešenia palestínskeho problému“.

Dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva

Na otázku o obvineniach Medzinárodného súdu v Haagu voči Izraelu z genocídy kardinál zopakoval to, čo podľa jeho slov bolo vždy postojom Svätej stolice: „Uznať právo Izraela na legitímnu obranu, ale podľa kritéria proporcionality, čo znamená zohľadniť civilné obyvateľstvo... Nemožno dosiahnuť určité ciele, prostredníctvom masakrovania civilistov, ničením infraštruktúr, či nerešpektovaním humanitárneho práva.“ Kardinál trvá na tom, že nerešpektovanie humanitárneho práva je „veľkým problémom“ dnešnej vojny: „Je to vojna, ktorá už nerešpektuje základné pravidlá humanitárneho práva, civilisti sa stávajú cieľmi. Musíme mať schopnosť znovu objaviť medzinárodné humanitárne právo“.

Nezmyselný masaker na Ukrajine

Nechýbajú ani myšlienky na Ukrajinu vo svetle nedávnych telefonických rozhovorov s vedúcim kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom, tiež s kardinálom Matteom Zuppim, ktorý bol v minulom roku osobitným vyslancom pápeža pre misiu dialógu. Kard. Parolin opätovne zdôrazňuje úlohu Svätej stolice: „Vždy sme boli k dispozícii, nenachádzali sme odozvu na druhej strane. Záväzok v súčasnosti spočíva v „známej mierovej platforme prezidenta Zelenského, najmä v humanitárnom rozmere“. „Neexistuje,“ vysvetľuje kardinál, „činnosť priamo zameraná na ukončenie vojny, sprostredkovateľská činnosť, ale chceli by sme vytvoriť podmienky vzájomného porozumenia, ktoré by umožnili dospieť k rokovaniam“. To je „myšlienka, ktorá viedla misiu kardinála Zuppiho“ do Kyjeva, Moskvy, Washingtonu a Pekingu. Medzitým zostáva veľká bolesť z opakovaných útokov ruskej armády na ukrajinské územie: „Pokračuje masaker... Pápež to povedal a pamätám si to aj ja: je to zbytočné zabíjanie, šialenstvo vojny“.

Reakcie na Fiducia Supplicans

Kardinál následne odpovedal na otázky týkajúce sa dokumentu Dikastéria pre náuku viery Fiducia Supplicans, ktorý otvára možnosť požehnania párov v „neregulárnych“ situáciách, vrátane párov rovnakého pohlavia. Dokument, ktorý vyvolal v Cirkvi veľký rozruch: „Je to dobré alebo zlé?“. „Je to vždy dobré“, odpovedá, „dôležité je, aby sme vždy postupovali podľa toho, čo sa nazýva ‚pokrok v kontinuite‘“. „V Cirkvi,“ komentuje ďalej kard. Parolin, „vždy dochádzalo k zmenám: Cirkev sa za 2000 rokov posunula vpred. Cirkev je otvorená znameniam doby, je pozorná k potrebám, ktoré vznikajú, ale musí byť verná aj evanjeliu, musí byť verná Tradícii, verná svojmu dedičstvu. Ak teda toto kvasenie slúži na to, aby sme kráčali za evanjeliom, aby dávali odpovede, je vítané“.

K listu kardinála Fridolina Ambonga z Kinšasy, v ktorom africkí biskupi potvrdzujú plné spoločenstvo s pápežom, ale hovoria, že nie sú ochotní požehnávať homosexuálne páry, štátny sekretár hovorí: „Tento dokument (Fiducia Supplicans pozn. red.) vyvolal veľmi silné reakcie niektorých biskupských konferencií. Znamená to, že sa dotkol veľmi chúlostivého, veľmi citlivého bodu, ktorý si bude vyžadovať viac skúmania“.

Preklad Martin Jarábek