Kard. Parolin: Pre pápeža rokovania nie sú kapituláciou, ale podmienkou mieru

Vatican News

Vaša Eminencia, zdá sa, že pápež vyzýva na rokovania a nie na kapituláciu. Prečo však oslovuje len jednu z dvoch strán, Ukrajinu, a nie Rusko? A nie je rizikom, že evokovanie „porážky“ napadnutých ako motivácie na vyjednávanie bude kontraproduktívne?

Ako pripomenul riaditeľ vatikánskeho tlačového strediska, citujúc slová Svätého Otca z 25. februára, pápežova výzva spočíva v tom, aby sa „vytvorili podmienky na diplomatické riešenie pri hľadaní spravodlivého a trvalého mieru“. V tomto zmysle je zrejmé, že vytvorenie takýchto podmienok nie je zodpovednosťou len jednej zo strán, ale oboch, a prvou podmienkou sa mi zdá byť práve ukončenie agresie. Nikdy nesmieme zabúdať na kontext a v tomto prípade 

na otázku, ktorá bola položená pápežovi, ktorý v odpovedi hovoril o vyjednávaní a osobitne o odvahe vyjednávať, ktorá nikdy nie je kapituláciou. Svätá stolica pokračuje v tejto línii a naďalej vyzýva na „zastavenie paľby“ - a zastaviť paľbu by mali predovšetkým  agresori - a potom na začatie rokovaní. Svätý Otec vysvetľuje, že vyjednávanie nie je slabosť, ale je to sila. Nie je to kapitulácia, ale odvaha. A hovorí nám, že musíme mať väčšiu úctu k ľudskému životu, k státisícom životov, ktoré boli obetované v tejto vojne v srdci Európy. Tieto slová sa vzťahujú na Ukrajinu rovnako ako na Svätú zem a iné konflikty, ktoré pokropujú svet krvou.

Existujú ešte možnosti na dosiahnutie diplomatického riešenia?

Keďže ide o rozhodnutia, ktoré závisia od ľudskej vôle, vždy zostáva možnosť dosiahnuť diplomatické riešenie. Vojna rozpútaná proti Ukrajine nie je dôsledkom nekontrolovateľnej prírodnej katastrofy, ale výlučne ľudskej slobody, a tá istá ľudská vôľa, ktorá túto tragédiu spôsobila, má aj možnosť a zodpovednosť podniknúť kroky na jej ukončenie a otvoriť cestu pre diplomatické riešenie.

Pápež František hovoril aj o izraelsko-palestínskom konflikte, pričom poukázal na „zodpovednosť“ zúčastnených. Čo majú tieto dve situácie spoločné?

Tieto dve situácie majú určite spoločné to, že sa nebezpečne rozšírili za akúkoľvek prijateľnú hranicu, že sa nedarí ich vyriešiť, že majú dôsledky v rôznych krajinách a že sa nedá nájsť riešenie bez serióznych rokovaní. Znepokojuje ma nenávisť, ktorú plodia. Kedy sa takéto hlboké rany vôbec budú môcť zahojiť?

Ešte k téme eskalácie: pápež niekoľkokrát hovoril o nebezpečenstve jadrového konfliktu - „stačí jedna nehoda“ - je to základná obava Svätej stolice? „Nehoda“ ako v Sarajeve v roku 1914?

Nebezpečenstvo fatálnej jadrovej „eskalácie“ nechýba. Stačí vidieť pravidelnosť, s akou sa k takejto hrozbe uchyľujú istí vládni predstavitelia. Môžem len dúfať, že ide o strategickú propagandu, a nie o „varovanie“ pred skutočne možným faktom. Pokiaľ ide o „základnú obavu“ Svätej stolice, domnievam sa, že ňou je skôr o to, že rôzni aktéri tejto tragickej situácie sa ešte viac uzavrú do svojich vlastných záujmov a neurobia všetko pre to, aby dosiahli spravodlivý a stabilný mier.“

Z pápežovho rozhovoru pre RSI

Prinášame krátky úryvok zo spomínaného rozhovoru, ktorý pápež František poskytol švajčiarskej televízii a rozhlasu (RSI) a ktorý bude odvysielaný 20. marca. Novinár Lorenzo Buccella sa Svätého Otca pýta:

Ako sa orientovať v tom, čo sa deje medzi Izraelom a Palestínou?

Svätý Otec odpovedá: Musíme ísť vpred. Každý deň o siedmej hodine popoludní volám do farnosti v Gaze. Žije tam šesťsto ľudí a tí hovoria, čo vidia: je to vojna. A vojnu vedú dvaja, nie jeden. Zodpovední sú títo dvaja, ktorí vedú vojnu. A potom, nie je tu len vojna armád, je tu aj takzvaná „guerillová vojna“, napríklad zo strany hnutia Hamas, ktoré nie je armádou. Je to nepekná vec.

Nemali by sme však strácať nádej na sprostredkovanie mieru?

Pozrime sa na históriu. Vojny, ktoré sme prežili, všetky sa skončili dohodou.

Na Ukrajine sú ľudia, ktorí žiadajú odvahu vzdať sa, ukázať bielu vlajku. Iní však hovoria, že by to viedlo k legitimizácii tých najsilnejších. Čo si o tom myslíte Vy?

Je to však len interpretácia. Ale ja verím, že silnejší je ten, kto vidí situáciu, myslí na ľudí, má odvahu ukázať bielu vlajku a vyjednávať. A dnes sa dá vyjednávať s pomocou medzinárodných mocností. Slovo vyjednávať je odvážne slovo. Keď vidíš, že si porazený, že veci nejdú, treba mať odvahu vyjednávať. Hanbíš sa, ale ak takto budeš pokračovať, koľko bude ešte mŕtvych? Skončí sa to ešte horšie. Treba vyjednávať včas, hľadať nejakú krajinu, ktorá bude sprostredkovateľom. Dnes, napríklad vo vojne na Ukrajine, je veľa tých, ktorí chcú sprostredkovať. Napríklad Turecko. ... Netreba sa hanbiť vyjednávať skôr, ako to bude ešte horšie.

Spracovala Zuzana Klimanová