Vatikán zverejnil zoznam „závažných porušení“ ľudskej dôstojnost

Andrea Tornielli

Tri kapitoly poskytujú základ pre vyhlásenia obsiahnuté vo štvrtej kapitole, venovanej „niektorým závažným porušeniam ľudskej dôstojnosti“. Ide o vyhlásenie „Dignitas infinita“ Dikastéria pre náuku viery, dokument, ktorý pripomína 75. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a potvrdzuje „nevyhnutnosť koncepcie dôstojnosti ľudskej osoby v rámci kresťanskej antropológie“ (Úvod). Hlavnou novinkou dokumentu, ktorý je výsledkom päťročnej práce, je začlenenie niektorých hlavných tém nedávneho pápežského magistéria popri bioetických témach. V „nevyčerpateľnom“ zozname, ktorý prináša, sa medzi porušeniami ľudskej dôstojnosti popri potratoch, eutanázii a náhradnom materstve objavujú vojna, dráma chudoby i migrantov a obchodovanie s ľuďmi. Nový text tak prispieva k prekonaniu dichotómie, ktorá existuje medzi tými, ktorí sa zameriavajú výlučne na obranu rodiaceho sa života alebo života zomierajúcich, pričom zabúdajú na mnohé iné útoky proti ľudskej dôstojnosti a zároveň medzi tými, ktorí sa zameriavajú len na obranu chudobných a migrantov, pričom zabúdajú, že život treba brániť od počatia až po jeho prirodzený koniec.

Základné princípy

Prvé tri časti vyhlásenia pripomínajú základné zásady. „Cirkev vo svetle Zjavenia potvrdzuje a absolútne trvá na“ „ontologickej dôstojnosti ľudskej osoby, stvorenej na Boží obraz a podobu a vykúpenej v Ježišovi Kristovi“ (1). Ide o „neodňateľnú dôstojnosť“, ktorá zodpovedá „ľudskej prirodzenosti nezávisle od akejkoľvek kultúrnej zmeny“ (6) a je „prijatým darom“ a preto je prítomná „napríklad v nenarodenom dieťati, v človeku v bezvedomí, v staršom človeku v agónii“ (9). „Cirkev hlása rovnakú dôstojnosť všetkých ľudských bytostí bez ohľadu na ich životný stav alebo vlastnosti“ (17) a robí tak na základe biblického zjavenia: ženy a muži sú stvorení na Boží obraz; Kristus vtelením „potvrdil dôstojnosť tela a duše“ (19) a svojím zmŕtvychvstaním nám zjavil, že „najvznešenejší aspekt dôstojnosti človeka spočíva v jeho povolaní k spoločenstvu s Bohom“ (20).

Dôstojnosť každého človeka

Dokument poukazuje na nedorozumenie, ktoré predstavuje postoj tých, ktorí uprednostňujú „osobnú dôstojnosť“ pred výrazom „ľudská dôstojnosť“, „pretože pod pojmom osoba chápu len ‚bytosť schopnú uvažovať‘“. V dôsledku toho by podľa nich „nemali osobnú dôstojnosť nenarodené dieťa, ani nesamostatný starší človek, ani nikto s mentálnym postihnutím. Cirkev naopak trvá na tom, že dôstojnosť každej ľudskej osoby práve preto, že je jej vlastná, zostáva mimo všetkých okolností“ (24). Ďalej uvádza, že „pojem ľudskej dôstojnosti sa niekedy zneužíva aj na ospravedlnenie svojvoľného množenia nových práv... akoby sa mala zaručiť možnosť vyjadriť a realizovať každú individuálnu preferenciu alebo subjektívnu túžbu“ (25).

Zoznam porušení práv

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza zoznam „konkrétnych závažných porušení ľudskej dôstojnosti“ a to „všetko, čo je proti samotnému životu, ako napríklad každý druh vraždy, genocída, potrat, eutanázia a samotná dobrovoľná samovražda“, ale aj „všetko, čo porušuje integritu ľudskej osoby, ako napríklad zmrzačenie, mučenie spôsobené na tele a na mysli, psychický nátlak“. A napokon „všetko, čo uráža ľudskú dôstojnosť, ako sú neľudské životné podmienky, svojvoľné väznenie, deportácie, otroctvo, prostitúcia, obchodovanie so ženami a mladými ľuďmi, alebo dokonca potupné pracovné podmienky, v ktorých sa s pracovníkmi zaobchádza len ako s nástrojmi zisku, a nie ako so slobodnými a zodpovednými osobami“. Uvádza sa aj trest smrti, ktorý „nad všetky okolnosti porušuje neodňateľnú dôstojnosť každej ľudskej osoby“ (34).

Chudoba, vojna a obchodovanie s ľuďmi

Hovorí predovšetkým o „dráme chudoby“, „jednej z najväčších nespravodlivostí súčasného sveta“ (36). Potom je tu vojna, „tragédia, ktorá popiera ľudskú dôstojnosť“ a „je vždy ‚porážkou ľudskosti‘“ (38) a to až do tej miery, že „dnes je veľmi ťažké udržať racionálne kritériá, ktoré dozreli v iných storočiach, aby sa dalo hovoriť o možnej ‚spravodlivej vojne‘“ (39). Pokračuje „utrpením migrantov“, ktorých „životy sú ohrozené, pretože už nemajú prostriedky na založenie rodiny, na prácu ani na obživu“ (40). Dokument sa ďalej venuje „obchodovaniu s ľuďmi“, ktoré nadobúda „tragické rozmery“ a je definované ako „opovrhnutiahodná činnosť, hanba pre naše spoločnosti, ktoré sa nazývajú civilizovanými“ a vyzýva „vykorisťovateľov a klientov“, aby si vážne spytovali svedomie (41). Rovnako vyzýva na boj proti javom, ako je „obchod s ľudskými orgánmi a tkanivami, sexuálne vykorisťovanie detí a dievčat, otrocká práca vrátane prostitúcie, obchod s drogami a zbraňami, terorizmus a organizovaný medzinárodný zločin“ (42). Spomína sa v ňom aj „sexuálne zneužívanie“, ktoré zanecháva „hlboké jazvy v srdciach tých, ktorí ním trpia“: ide o „utrpenie, ktoré môže trvať celý život a ktoré nemôže napraviť žiadne pokánie“ (43). Pokračuje diskrimináciou žien a násilím na nich, pričom medzi poslednými uvádza „nútenie k potratu, ktoré postihuje matku i dieťa veľmi často len na uspokojenie sebectva mužov“ aj „praktizovanie polygamie“ (44). Odsudzuje sa „vraždenie žien“.

Potraty a náhradné materstvo

Je dôrazne odsúdený potrat: „Medzi všetkými zločinmi, ktorých sa človek môže dopustiť proti životu, predstavuje umelý potrat charakteristiky, ktoré ho robia obzvlášť závažným a odsúdeniahodným“ a pripomína sa, že „obrana rodiaceho sa života je úzko spojená s obranou akéhokoľvek ľudského práva“ (47). Dôrazne sa odmieta aj náhradné materstvo, „prostredníctvom ktorého sa dieťa s nesmiernou dôstojnosťou stáva iba predmetom“, jeho uskutočňovanie „vážne uráža dôstojnosť ženy a dieťaťa... Je založené na zneužívaní situácie hmotnej núdze matky. Dieťa je vždy darom a nikdy nie predmetom zmluvy“. (48) V zozname sa ďalej spomína eutanázia a asistovaná samovražda, ktoré sú v niektorých zákonoch zmätočne definované ako „dôstojná smrť“, pričom sa pripomína, že „chorý utrpením nestráca tú dôstojnosť, ktorá je mu vlastná a neodňateľná“ (51). Ďalej sa v ňom hovorí o význame paliatívnej starostlivosti a vyhýbaní sa „akejkoľvek terapeutickej tvrdohlavosti alebo neprimeraným zásahom“, pričom sa opätovne potvrdzuje, že „život je právo a nie je ňou smrť, ktorú treba prijať, ale nie pri nej asistovať“ (52). Medzi závažné porušenia ľudskej dôstojnosti patrí aj „vyraďovanie“ osôb s rôznym zdravotným postihnutím (53).

Teória rodovej rovnosti

Po opätovnom potvrdení, že je potrebné vyhýbať sa „každému znaku nespravodlivej diskriminácie a najmä každej forme agresie a násilia“ voči homosexuálnym osobám, zároveň sa odsudzuje skutočnosť „ako odporujúca ľudskej dôstojnosti“, že na niektorých miestach sú ľudia „väznení, mučení a dokonca zbavení dobra života len kvôli svojej sexuálnej orientácii“ (55), dokument kritizuje ideológiu gender, „ktorá je mimoriadne nebezpečná, pretože stiera rozdiely v snahe zrovnoprávniť všetkých“ (56). Cirkev pripomína, že „ľudský život vo všetkých jeho zložkách, telesných i duchovných, je darom od Boha, ktorý treba prijať s vďačnosťou a dať ho do služby dobra. Chcieť disponovať sebou samým, ako to predpisuje rodová teória ... neznamená nič iné ako podľahnúť odvekému pokušeniu človeka, ktorý zo seba robí Boha“ (57). Ideológia gender „sa usiluje poprieť najväčší možný z rozdielov, ktoré existujú medzi živými bytosťami: pohlavný rozdiel“ (58). Preto „treba odmietnuť všetky tie pokusy, ktoré zastierajú odkaz na neodstrániteľný pohlavný rozdiel medzi mužom a ženou“ (59). Negatívne sa hodnotí aj zmena pohlavia, ktorá „spravidla predstavuje riziko ohrozenia jedinečnej dôstojnosti, ktorú osoba dostala od momentu počatia“, aj keď „to neznamená vylúčenie možnosti, že osoba postihnutá pohlavnými anomáliami, ktoré sú zjavné už pri narodení alebo ktoré sa vyvinú neskôr, sa môže rozhodnúť pre lekársku pomoc s cieľom vyriešiť tieto anomálie“ (60).

Digitálne násilie

Zoznam je doplnený o „digitálne násilie“ a spomínajú sa v ňom „nové formy násilia šíriace sa prostredníctvom sociálnych médií, napríklad kyberšikana“ i „šírenie pornografie a zneužívanie ľudí na sexuálne účely alebo prostredníctvom hazardných hier“ na internete (61). Deklarácia sa končí výzvou, aby sa nezávisle od akýchkoľvek okolností stalo „rešpektovanie dôstojnosti ľudskej osoby základom úsilia o spoločné dobro a aby bolo základom každého právneho systému“ (64).

Preklad Martin Jarábek