Dikastérium pre náuku viery vydalo nové normy o údajných nadprirodzených javoch

Vatican News

Normy pre rozlišovanie údajných nadprirodzených javov boli aktualizované: stanovuje to nový dokument Dikastéria pre náuku viery, ktorý nadobudne platnosť v nedeľu 19. mája 2024. Budú možné rýchlejšie výroky týkajúce sa ľudovej zbožnosti a autorita Cirkvi sa už spravidla nebude podieľať na oficiálnom definovaní nadprirodzenosti javu, ktorého dôkladné skúmanie môže trvať dlho. Ďalšou novinkou je jednoznačnejšia účasť Dikastéria pre náuku viery, ktoré bude musieť schváliť konečné rozhodnutie biskupa a bude mať právomoc kedykoľvek zasiahnuť motu proprio. V mnohých prípadoch v posledných desaťročiach, ku ktorým jednotliví biskupi vyjadrili svoj názor, sa angažovalo bývalé Sväté ofícium, ale takmer vždy tento zásah zostal v zákulisí a žiadalo sa, aby nebol zverejnený. Motiváciou pre túto výslovnú angažovanosť dikastéria je aj ťažkosť ohraničiť na miestnej úrovni javy, ktoré v niektorých prípadoch dosahujú celoštátny, ba dokonca celosvetový rozmer, „pričom rozhodnutie týkajúce sa jednej diecézy má dôsledky inde“. 

Dôvody nových noriem

Dokument vychádza z dlhodobej skúsenosti posledného storočia s prípadmi, keď miestny biskup veľmi rýchlo vyhlásil nadprirodzenosť, potom Sväté ofícium vyjadrilo iný názor. Alebo prípady, keď sa biskup vyjadril k tomu istému javu jedným spôsobom, jeho nástupca opačne. Potom sú tu dlhé časy potrebné na vyhodnotenie materiálov, aby sa dospelo k rozhodnutiu o nadprirodzenosti alebo popretie nadprirodzenosti. Niekedy je naliehavé poskytnúť pastoračné odpovede pre dobro veriacich.

Duchovné plody a riziká

Kardinál prefekt Victor Manuel Fernández vo svojej prezentácii vysvetľuje, že „mnohokrát tieto prejavy vyvolali veľké bohatstvo duchovných plodov, rast viery, zbožnosti, bratstva a služby a v niektorých prípadoch dali vzniknúť rôznym svätyniam roztrúseným po celom svete, ktoré sú dnes súčasťou srdca ľudovej zbožnosti mnohých národov“. Existuje však aj možnosť, že „v niektorých prípadoch udalostí údajného nadprirodzeného pôvodu“ sa vyskytujú „veľmi vážne problémy na škodu veriacich“: prípady, keď sa z údajných javov čerpá „zisk, moc, sláva, spoločenská známosť, osobný záujem“, dokonca sa ide tak ďaleko, že sa „vykonáva nadvláda nad ľuďmi alebo sa páchajú zneužitia“. Môžu sa vyskytnúť „doktrinálne chyby, neprimeraný redukcionizmus v ponuke evanjeliového posolstva, šírenie sektárskeho ducha“. Rovnako ako možnosť, že „veriaci sú vlečení za udalosťou, ktorá sa pripisuje Božej iniciatíve“, ale ktorá je len plodom fantázie, mytománie alebo niekoho sklonu k falšovaniu.

Šesť možných vyhlásení o údajnom fenoméne

„Od cirkevnej autority nemožno očakávať pozitívne uznanie božského pôvodu údajných nadprirodzených javov“ (I, 11). Preto spravidla „ani diecézny biskup, ani biskupské konferencie, ani dikastérium nevyhlásia, že javy sú nadprirodzeného pôvodu, a takýto postup môže povoliť iba Svätý Otec“ (I, 23).

Nasleduje teda zoznam 6 možných záverečných postojov na konci rozlišovania.

Nihil Obstat: Nie je vyjadrená žiadna istota o nadprirodzenej pravosti, ale uznávajú sa znaky pôsobenia Ducha.

Prae oculis habeatur: Uznávajú sa pozitívne znaky, ale sú tu aj prvky zmätku alebo rizika, ktoré si vyžadujú rozlišovanie a dialóg s adresátmi.

Curatur: Sú prítomné kritické prvky, ale existuje široké rozšírenie javu s overiteľnými duchovnými plodmi. Zákaz, ktorý by mohol rozrušiť veriacich, sa neodporúča, ale od biskupa sa žiada, aby tento jav nepodporoval.

Sub mandát: Kritické otázky sa netýkajú samotného fenoménu, ale jeho zneužívania jednotlivcami alebo skupinami. Svätý stolec poveruje biskupa alebo delegáta pastoračným vedením tohto miesta.

Prohibetur et obstruatur: Napriek niektorým pozitívnym prvkom sú kritické miesta a riziká vážne. Dikastérium žiada biskupa, aby verejne vyhlásil, že účasť nie je povolená.

Declaratio de non supernaturalitate: Biskup je oprávnený vyhlásiť, že daný jav nie je nadprirodzený na základe konkrétnych dôkazov.

Preklad Martin Jarábek