Kard. Souraphiel: V Etiópii je Cirkev na strane tých, čo trpia

Michele Raviart – Vatican News

Pred viac ako 500 rokmi etiópski kresťania zvykli cestovať do Alexandrie v Egypte, aby sa modlili pri hrobe svätého Marka, potom šli do Jeruzalema, aby sa modlili na Golgote, a neskôr sa loďou vydali do Ríma k hrobom svätých Petra a Pavla i ďalších mučeníkov. Odpočívali tu na mieste, ktoré je dodnes Etiópskym kolégiom vo Vatikáne. „Sme tu, aby sme pokračovali v histórii tejto starobylej púte“, vysvetľuje v rozhovore kardinál Souraphiel, arcibiskup metropolita Addis Abeby, ktorý bol na návšteve ad limina v Ríme spolu s ďalšími 12 biskupmi. Po modlitbe v štyroch hlavných bazilikách v Ríme navštívili dikastériá Svätej stolice a v piatok 28. júna ich prijal pápež František.

Vaša Eminencia, ako prebehlo vaše stretnutie s pápežom?

Prijal nás s veľkou jednoduchosťou a zároveň pokorou. S pápežom sme boli sami a vysvetlili sme mu našu situáciu v Etiópii. Poďakovali sme mu aj za jeho podporu počas vojen a konfliktov v krajine, o ktorých hovoril vo výzvach po modlitbe Anjel Pána. Poďakovali sme mu a poprosili ho, aby sa za nás naďalej modlil.

O čom ste mu hovorili v súvislosti so situáciou v Etiópii?

Predstavili sme situáciu v Etiópii z pohľadu mladých ľudí, pretože zo 120 miliónov obyvateľov tvoria 70 percent mladí ľudia, ktorí chcú zlepšiť svoj život a život svojich príbuzných. V televízii a na sociálnych sieťach vidia, ako sa žije v iných častiach sveta, a mnohí z nich odchádzajú do arabských krajín a žiaľ, tam trpia, pretože nie sú pripravení pracovať ako sluhovia v domácnosti. Iní chcú ísť do Južnej Afriky, kde je to o niečo lepšie, ale aj tam sú problémy. Ďalší idú na sever a cez Sudán a Líbyu sa snažia dostať do Európy. V 19. storočí migrovalo veľa Európanov a v Európe boli miesta, ktoré boli ochotné ich prijať a podporovať, ale to všetko teraz chýba. Pápež František to vie. Prvým miestom, ktoré navštívil po svojom zvolení, bola Lampedusa, kde položil kvety za všetkých, ktorí zahynuli na mori, a kde povedal tým, ktorí riadia Európu, že migrácia je dôležitá. Musíme niečo urobiť, aby sme pomohli ľuďom v Afrike, Sýrii alebo iných krajinách. Keď sa niečo týka chudobných, povedal nám, musíme im byť nablízku. Sme nablízku deťom, ktoré veľmi trpia, keď nechodia do školy, pretože školy sú zničené, sme blízko matkám, ktoré nemôžu ísť do nemocníc, pretože sú zničené, a starším ľuďom, ktorí sú vysídlení zo svojich dedín a žijú ako cudzinci. Všetko sme mu to vysvetlili a on povedal, aby sme boli naďalej nablízku ľuďom, uprostred ľudí, aby sme cítili vôňu oviec. Biskup musí byť takýto. Nesmie utiecť preč, ale musí byť medzi ľuďmi. Aj keď nemôžete robiť veľké veci, dôležité je bratstvo a otcovská prítomnosť. To je to, čo povedal.

Ako sa žije Katolíckej cirkvi v Etiópii, ktorá je menšinovou komunitou v krajine?

Sme menšina, asi 2 % zo 120 miliónov ľudí. Väčšina obyvateľov sú kresťania: viac ako 45 % tvoria pravoslávni, potom nasledujú protestanti, asi 18 - 20 %. Máme zodpovednosť byť svetlom a soľou v tejto veľkej krajine. Výzvami sú chudoba a konflikty, a my sme vďaka podpore univerzálnej Cirkvi na druhom mieste, čo sa týka sociálnych služieb, ktoré ponúkame, ako sú školy, zdravotné strediská alebo centrá vedené rehoľnými sestrami Matky Terezy, či ústredia rozvojových alebo humanitárnych organizácií, ako je Katolícka charita - Caritas. V tomto všetkom sme povolaní byť svetlom a soľou, ako nám povedal Ježiš. Nie je to ľahké, ale snažíme sa o to.

Hovorili ste aj o konfliktoch v Etiópii, napríklad o tom, ktorý sa odohral v Tigray. Aké sú dôsledky pre obyvateľstvo?

Konflikt v Tigray bol medzi regionálnou vládou a federálnou vládou. Je to politická záležitosť, ale tými, ktorí tým trpia, sú ľudia. Vďaka Bohu, po dvoch rokoch uzavreli mier v Pretórii. Druhý konflikt je v Oromii. Oromská oslobodzovacia armáda bojuje s federálnou vládou už štyri roky a aj tam sú to ľudia, ktorí trpia. Začali rokovania v Tanzánii, ale zatiaľ sa im nepodarilo uzavrieť mier. Tretí front, ktorý teraz trvá už viac ako rok, je v regióne Amhara. Aj tam sú hnutia v konflikte s federálnou vládou. Dúfame, že sa im podarí dosiahnuť riešenie. My ako Katolícka cirkev nepodporujeme ani jedných, ani druhých, ale sme s ľuďmi, ktorí trpia.

Sme skôr za sociálnu pomoc a za snahu o zmierenie v čase po vojne, keď treba nielen dosiahnuť pokoj, ale aj liečiť traumy tých, ktorí vo vojne priamo trpeli, ako napríklad ženy, ktoré boli zneužívané a deti, ktoré videli umierať svoje rodiny. Je to dôležité a nerobí sa to len na úrovni malej Cirkvi, ale s podporou univerzálnej Cirkvi. Možno to robiť spoločne s mnohými misionármi, ktorí s nami spolupracujú a ktorí prichádzajú z celého sveta.

Preklad: Zuzana Klimanová