Editoriál Andreu Tornielliho: Srdce pastiera a viera ľudí

Andrea Tornielli

Oficiálne povolenie pre pobožnosti a duchovnú skúsenosť, ktorá sa začala v Medžugorí v júni 1981, keď šesť mladých ľudí povedalo, že videli Pannu Máriu, bolo umožnené vďaka bohatým pozitívnym plodom, ktoré boli zaznamenané v tejto farnosti, ktorú každoročne navštívi viac ako milión ľudí z celého sveta: púte, obrátenia, návrat k sviatostiam, manželstvá v kríze, ktoré sa obnovujú. Práve na tieto prvky sa pápež František vždy zameriaval, už od čias, keď bol biskupom v Argentíne: ľudovú zbožnosť, ktorá privádza veľa ľudí k svätyniam, treba sprevádzať, v prípade potreby usmerňovať, ale nie dusiť. Pri posudzovaní údajných nadprirodzených javov treba vždy dbať práve na duchovné plody. Tomuto názoru Petrovho nástupcu zodpovedá aj to, že vďaka novým normám zverejneným v máji tohto roka oddelil cirkevné schválenie od náročnejšieho vyhlásenia o nadprirodzenosti javu. To síce stále existuje, ale už nie je potrebné naň čakať, aby sa povolili bohoslužby, pobožnosti a púte, ak nejde o klamstvo alebo skryté záujmy, ak sú posolstvá pravoverné a predovšetkým ak je v nich veľa pozitívnych skúseností.

Vďaka pápežovmu srdcu pastiera sa tak uskutočnilo vyhlásenie o jednom z najznámejších a najkontroverznejších mariánskych zjavení posledného storočia. Ide o rozhodnutie, ktoré neprekvapuje. Už v máji tohto roku kardinál Fernández v odpovedi na otázku o Medžugorí povedal: „Myslím si, že s týmito normami bude ľahšie pokročiť a dospieť k záveru“. A nie je to bezprecedentný prístup, ako o tom svedčia slová, ktoré použil ešte kardinál Ratzinger v knihe rozhovorov s názvom Správa o viere: „Jedným z našich kritérií je oddeliť aspekt skutočnej alebo predpokladanej ‚nadprirodzenosti‘ zjavenia od aspektu jeho duchovných plodov. Púte raného kresťanstva smerovali na miesta, pri ktorých by náš kritický duch moderného človeka bol niekedy zmätený, pokiaľ ide o „vedeckú pravdu“ tradície, ktorá sa k nim viaže. To však nič neuberá na skutočnosti, že tieto púte boli plodné, prospešné, dôležité pre život kresťanského ľudu. Problémom nie je ani tak moderná hyperkritickosť (ktorá potom končí často okrem iného aj v podobe novej vierolomnosti), ale posúdenie životaschopnosti a pravovernosti náboženského života, ktorý sa rozvíja okolo týchto miest“. Sám Benedikt XVI. v roku 2010 poveril komisiu pod vedením kardinála Ruiniho preskúmaním tohto javu a výsledok bol priaznivý.
Správa s názvom „Kráľovná pokoja“ uznáva dobro plodov, predstavuje celkové pozitívne hodnotenie mnohých posolstiev spojených s Medžugorím, ktoré sa šírili v priebehu rokov, a koriguje niektoré problematické texty a niektoré interpretácie, ktoré mohli byť ovplyvnené subjektívnym vplyvom vizionárov. Pokiaľ ide o bývalých protagonistov javu, ktorí boli v priebehu rokov predmetom polemík a dokonca obvinení, dokument hneď v prvých riadkoch objasňuje, že „nihil obstat“ (bez námietok, pozn. prekl.) neznamená posúdenie ich morálneho života a že v každom prípade duchovné dary „nevyžadujú nevyhnutne morálnu dokonalosť zúčastnených osôb, aby mohli pôsobiť“. Samotná skutočnosť, že „nihil obstat“ bol udelený, zároveň znamená, že neboli zistené žiadne obzvlášť závažné alebo rizikové aspekty, ani lži, klamstvá či výmysly.

Správa dikastéria zdôrazňuje dve ústredné jadrá medžugorského posolstva: posolstvo obrátenia a návrat k Bohu a posolstvo pokoja. Keď sa tento jav začal a Panna Mária sa predstavila ako „Kráľovná pokoja“, nikto si nevedel predstaviť, že práve tieto kraje budú dejiskom krvavých stretov. Pisateľa počas účasti na púti hlboko zasiahli svedectvá priateľov a spoluobčanov vizionárov: hoci sa nijako nezúčastnili na zjaveniach ani posolstvách, vedeli odpustiť čeliac krutosti vojny, ktorá sa v týchto krajinách viedla dokonca medzi susedmi. A vďaka skúsenosti viery spojenej s medžugorskými zjaveniami sa zmierili aj s tými, ktorí sa dopustili veľkého násilia na ich príbuzných. To je oveľa „zázračnejšie“ ako mnohé iné javy, o ktorých sa hovorí v okolí miest zjavenia.

Autentické posolstvo Medžugoria napokon spočíva v tých posolstvách, v ktorých Panna Mária relativizuje samu seba a vyzýva nás, aby sme nešli za falošnými prorokmi, aby sme so zvedavosťou nehľadali správy o „tajomstvách“ a apokalyptických predpovediach, ako to možno vidieť v posolstve z novembra 1982: „Nechoďte hľadať mimoriadne veci, ale radšej si vezmite evanjelium, prečítajte si ho a všetko vám bude jasné.“

Preklad Martin Jarábek