Kard. Zenari: V Sýrii bomba chudoby zabíja nádej

Massimiliano Menichetti – Vatican News

Sužovaná Sýria, ako často opakuje pápež František, je už zabudnutá, vypadla z informačného radaru. Svedkom Kristovho svetla a miznúcej nádeje v tejto krajine je apoštolský nuncius v Damasku kardinál Mario Zenari, ktorý predsedal nedeľnej svätej omši v rímskej farnosti Santa Maria delle Grazie alle Fornaci, ktorá je jeho diakoniou. Vo svojej homílii a pri stretnutí s farníkmi po slávení sa podelil o utrpenie sýrskeho ľudu, ktorý už štrnásty rok prežíva konflikt a „vyčerpaný sa snaží vidieť svetlo budúcnosti“. Vo vojne zahynulo 500 000 ľudí, viac ako 7 miliónov je vnútorne vysídlených a viac ako 5 miliónov utieklo do iných krajín. Podľa OSN potrebuje humanitárnu pomoc 16,7 milióna ľudí a takmer 13 miliónov ľudí trpí vážnym nedostatkom potravín.

Kard. Zenari hovoril o mnohých krížoch, „malých i veľkých“, ktoré každý človek nesie vo svojom živote, a o podpore, ktorú Kristus poskytuje, potom ukázal tie v Sýrii. Vrátil sa spomienkami do minulých rokov, k obrazu, ktorý sa mu vryl do pamäti, keď viac ako milión Sýrčanov sa vydalo na útek pred násilím, v daždi a snehu, nesúc, čo sa dalo, bola to „kilometrová krížová cesta“. Potom ďalší obraz z Veľkého piatku, keď na mesto Homs padali bomby a keď sa kostolník pýtal kňaza, otca Michaela, kde sa má pripraviť liturgia, lebo všetko bolo zničené a kostoly boli poškodené. „Otec Michael dal kostolníkovi pokyn, aby vzal dlhý povraz a rozmiestnil ho po všetkých vojnou zničených štvrtiach a do stredu dal nápis Kalvária. „Dnes, je ten povraz oveľa dlhší,“  pripomenul kardinál, „tiahne sa na kilometre a kilometre a zahŕňa celý Blízky východ“.
„Videl som mnoho skazy, veľa mŕtvych, deti s amputovanými končatinami, veľké utrpenie počas rokov intenzívnych bojov. Teraz však vybuchla bomba chudoby, ktorá nezanecháva žiadnu nádej pre obyvateľstvo“. Potvrdzuje, že sankcie zavedené proti sýrskemu režimu majú na obyvateľstvo veľmi ťažké dôsledky: „Počas vojny sa svietilo, teraz sú výpadky elektriny a krajinu zahaľuje tma. Chýbajú lieky, potraviny, predmety dennej potreby, banky neinvestujú, financie sú na mŕtvom bode, rovnako ako vzdelávanie“.
Obyvateľstvo naďalej uteká, vládne tu chudoba: „Dnes lekár zarába 20 eur mesačne,“ zdôrazňuje kard. Zenari, „ľudia študujú, keď môžu, a premýšľajú o emigrácii“. Cirkev je v tomto scenári v prvej línii pomoci, útechy, iniciuje všetky kroky, dokonca aj diplomatické, aby zvrátila tento pád do priepasti. Podľa OSN každý deň opustí krajinu približne 500 ľudí.

Volanie nuncia v Damasku nemôže zostať nepočuté na planéte, ktorá je zmietaná konfliktom. Budovanie bratského sveta, solidárneho, mierového, schopného iniciovať rozsiahle politické projekty s človekom v centre, nie je len predstaviteľné, ale je možné a realizuje sa s nasadením mnohých.

Nemôžeme zabudnúť na Sýriu, nemôžeme sa odvrátiť, ak migranti umierajú na mori, nemôžeme akceptovať diktatúry a konflikty. Každý, v každej oblasti, je povolaný budovať cesty dialógu, stretnutia a pokoja.

Preklad Martin Jarábek