Kardinál Parolin: Pápež vyzýva Európu, aby znovu objavila základ

Massimiliano Menichetti – Vatican News

Po najdlhšej ceste svojho pontifikátu, ktorá ho pred niekoľkými dňami zaviedla do Ázie a Oceánie, pápež František opäť vycestuje. Bude neúnavným svedkom Kristovej tváre v Európe, ktorá je zranená vojnou, často rozdelená a zažívajúca demografický úpadok. V ten istý deň, 26. septembra, bude pápež František v Luxembursku a Belgicku. V Bruseli zostane do 29. septembra. Podľa kardinála Pietra Parolina, štátneho sekretára Svätej stolice, „Európa tak trochu stratila pamäť na obrovské katastrofy minulosti, a preto sa zvyšuje riziko, že sa opäť upadne do tragických chýb minulosti“. Podľa kardinála táto návšteva prinesie prezieravosť solidarity a odvahu otvoriť sa budúcnosti.

Vaša Eminencia, ako vznikla táto cesta, ktorá sa začína krátkou zastávkou v Luxemburgu?

Táto cesta je pastoračnou návštevou zameranou predovšetkým na oslavy 600. výročia založenia Katolíckej univerzity v belgickom Leuvene, ale zahŕňa aj zastávku v Luxembursku. Ide o dve krajiny, ktoré sú zakladateľmi Európskej únie a sídlom jej inštitúcií, kde sa zdá, že katolicizmus, hoci je formálne stále vo väčšine, už často nie je považovaný za horizont života a je takmer vytlačený na okraj spoločnosti.

Belgickí biskupi hovorili o: „prekvapení“ a „veľkej radosti“ z návštevy pápeža Františka, ktorá sa koná pri príležitosti 600. výročia založenia Katolíckej univerzity v Leuvene. Bude toto výročie príležitosťou zdôrazniť úzke prepojenie medzi vedou a vierou?

Dialóg medzi vierou a vedou je zásadný. V priebehu dejín sa vyskytli dlhé fázy porozumenia a spolupráce, ako aj momenty vzájomného neporozumenia. Nedorozumenia vznikali z neprimeraného prekrývania metód, keď sa ľudia na jednej strane dopúšťali chyby, keď Bibliu vnímali nielen ako posvätný text, ale aj ako vedeckú knihu, a na druhej strane považovali vedecké poznatky za jediné skutočne vedecké, čím podceňovali a obmedzovali samotný rozsah rozumu. Určite bude cesta Svätého Otca do Belgicka pri príležitosti 600. výročia založenia univerzity v Louvain prozreteľnou, aby sme znovu objavili úzke prepojenie medzi vierou a vedou, v ich príslušných oblastiach pôsobenia a s ich príslušnými metódami.

Pápež sa vracia do Európy často rozdelenej v otázkach života, migrantov a rany vojny. Bude mať táto návšteva silu obnoviť korene otcov zakladateľov, Schumana, De Gasperiho, Adenauera, politického projektu podporujúceho rozvoj založený na pokoji, bratstve a solidarite?

Bezprostredne po Druhej svetovej vojne boli národy Európy vyčerpané. Predchádzajúcich tridsať rokov bolo natoľko plných nešťastia a utrpenia, že sa odhodlane a odvážne snažili vybudovať nový poriadok, ktorý by bol schopný vyhnúť sa opätovnému oživeniu prehnaných nacionalizmov, ktoré boli príčinou konfliktov. Teraz sa, naopak, v Európe trochu stratila spomienka na obrovské katastrofy minulosti, a tak sa zvyšuje riziko, že sa opäť prepadne do tragických chýb minulosti. Dúfam, že návšteva Svätého Otca bude pre Európu cennou príležitosťou, aby znovu objavila svoje základné hodnoty. Kým v roku 1945 sa národy Európy vydali v ústrety budúcnosti, ktorú si vedeli predstaviť len ako lepšiu ako minulosť, dnes sa zdá, že budúcnosť považujú za neznámu alebo dokonca horšiu ako nedávnu minulosť. Tento spôsob myslenia ovplyvňuje samotnú schopnosť otvorenosti voči životu a šíri atmosféru rezignácie, v ktorej nebýva nádej. Na druhej strane Svätý Otec je pútnikom nádeje. Chce, aby Európa znovu objavila dôvody svojho rozvoja, aby mohla riešiť každý problém, vrátane ekonomických či migračných otázok, v prezieravom duchu solidarity, znovu objavila odvahu otvoriť sa budúcnosti a poraziť „demografickú zimu“.

Pomôže táto návšteva v jednom zo sŕdc európskej politiky čeliť strachu, polarizácii a populizmu?

Populizmy, polarizácia a obavy sú často výsledkom únavy ducha a myslenia a následného predstierania, že sú možné takmer zázračné zjednodušenia, ktoré dokážu vyriešiť komplikované alebo dokonca epochálne problémy jednoduchými a rýchlymi účinnými rozhodnutiami. Táto únava ľudí nakoniec spôsobí, že sú ochotní prijať radikálne návrhy, sľubujúce nemožné, aby neskôr zistili, že tieto sľuby neboli splniteľné, čo má za následok, že sa obrátia k iným návrhom, obsahovo opačným, ale veľmi podobným v asertivite jazyka. Cirkev ako „znalkyňa ľudskosti“, a teda aj Svätý Otec, majú jazyk zodpovednosti, umiernenosti, varovania pred rizikami, ktorým sa človek môže vystaviť, ak sa vydá na nebezpečné cesty, s odsúdením najnebezpečnejších omylov. Preto sa takýto jazyk nedá ľahko zjednodušiť a nepredkladá vždy okamžité riešenia. Slová Svätého Otca však vychádzajú z evanjelia a sú vždy slovami múdrosti. Sú realistické, tak ako je realistické evanjelium, ktoré nesľubuje raj bez kríža. Pápežov hlas nás preto učí byť obozretnými a zachovať si vysoký kritický zmysel voči tým, ktorí hneď ponúkajú zjednodušené návody na spásu národov, ktoré sú unavené z najrozličnejších dôvodov. Zvyčajne sa neskôr ukáže, že sú to návody na katastrofy.

V Európe, ktorá postupne starne, pápež František opakovane upozornil na drastický pokles pôrodnosti. Je potrebná pastorácia zameraná viac na zabezpečenie potrieb rodín?

Áno. Som presvedčený, že na zvládnutie dramatického poklesu pôrodnosti je naliehavo potrebný súbor opatrení rôznych aktérov. Cirkev, štáty a sprostredkovateľské organizácie by si mali uvedomiť dôležitosť, dovolím si povedať „životne dôležitú“ dôležitosť, tejto otázky a zasiahnuť sériou opatrení, pokiaľ možno dobre koordinovaných. Ak myslíme na pastoráciu, určite by sa mali naplánovať opatrenia, ktoré by vedeli pozorne načúvať rodinám, aby zistili ich skutočné potreby a poskytli im pomoc, ktorá by ovplyvnila konkrétnosť ich života, aby sa odstránili rôzne prekážky veľkorysého prijatia rodiaceho sa života. Dovoľte mi však povedať, že najlepšia pastoračná starostlivosť by bola tá, ktorá by dokázala vštepiť nádej do sŕdc a myslí ľudí. Bez nádeje, bez hlbokého presvedčenia o pomoci Prozreteľnosti v našom živote, bez tejto otvorenosti pre pomoc, ktorá prichádza od Boha, sa každá ťažkosť, nech je akokoľvek reálna, zväčší a sebecké pohnútky budú mať väčší priestor na presadenie sa.

Prastarý kontinent akoby stratil svoju identitu, svoje korene. Čo podľa vás potrebuje a ako sa Svätá stolica cíti v týchto výzvach?

Niet pochýb o tom, že európska civilizácia má svoje korene v grécko-rímskej kultúre a za svoje hodnoty vďačí židovsko-kresťanskej tradícii. Najmä kresťanstvo v priebehu storočí hlboko pretváralo európsku krajinu. Dôkazom toho sú katedrály, univerzity, umenie, rozvoj jej inštitúcií a tisíc ďalších aspektov, ktoré takpovediac vytvorili Európu takú, akú ju poznáme. Povedzme, že s ohľadom na toto všetko sa v Európskej ústave uprednostnilo nevyjadriť tieto silné väzby na kultúrne a náboženské dedičstvo minulosti v presvedčení, že sú v každom prípade rozdeľujúce alebo že s takýmto uznaním by sa tieto korene mohli stať ťažkopádnymi a brzdiť nový vývoj. Výsledkom tejto voľby je prehĺbenie istej zmätenosti, ktorá európskej integrácii nepomáha. Tá totiž nutne potrebuje znovu objaviť svoje korene, ak má nájsť silu na nový impulz, ktorý jej umožní dosiahnuť nové a dôležité ciele a prekonať stále rastúci egoizmus. Ak chce byť v dnešnom svete počúvaným a autoritatívnym hlasom a ak chce prekonať únavné slepé uličky, musí znovu objaviť veľkosť hodnôt, ktoré ju inšpirovali, hodnôt, ktoré boli dobre prítomné zakladateľom modernej Európy. Svätá stolica môže sprevádzať národy Európy v tejto delikátnej fáze, nabádajúc ich, aby s dôverou pokračovali vo svojej ceste a nebáli sa udržiavať pevné puto s hodnotami, ktoré inšpirovali európsky život a spoločnosť. Takto Európa nájde nový ideálny impulz, ktorý jej umožní čeliť zložitým výzvam týchto rokov.

Aké je vaše želanie na túto cestu?

Dúfam, že táto pápežova cesta do Luxemburska a Belgicka bude ako iskra, ktorá zapáli väčšie svetlo. Že bude iskrou, ktorá pomôže vyzdvihnúť všetok potenciál dobra, ktorý je prítomný v Cirkvi a spoločnosti, svetlom, ktoré dodá odvahu tým, ktorí ako sa zdá už rezignovali voči úpadku. Dúfam a želám si, aby pápežova návšteva bola príležitosťou na hlboké zamyslenie sa nad Európou a nad spôsobom, ako byť Cirkvou v dnešnej Európe. Dúfam, že to bude chvíľa, v ktorej veriaci aj neveriaci budú mať príležitosť počúvať slovo nástupcu svätého Petra a porovnať svoj spôsob bytia a konania vo svete s návrhom, ktorý vychádza z evanjelia.

Preklad Martin Jarábek