Brífing o Synode: Úloha diakonov, kresťanská iniciácia

Alesandro di Bussolo, Zuzana Klimanová – Vatican News

Najviac potlesku medzi účastníkmi Synody biskupov v Aule Pavla VI. zožalo svedectvo matky, 

silne znepokojenej tým, že sa málo hovorí o kresťanskej iniciácii najmenších detí. Synodu vyzvala k podpore pri ich výchove v kresťanskej viere. Ženy naďalej zaujímajú významné miesto v prácach synody - zaznela tiež požiadavka, aby boli viac zapojené do diplomatických úloh v kontextoch vojny. Informoval o tom v stredu v Tlačovom stredisku Svätej stolice Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre synodálne informácie. Spolu so Sheilou Piresovou, sekretárkou tej istej komisie, informoval o práci V. a VI. generálnej kongregácie, ktoré sa konali za účasti 343 osôb.

Nezastupiteľná úloha laikov v Cirkvi

Ako uviedla Sheila Piresová, všetky príspevky boli „zamerané na tému cirkevného rozlišovania, teda na témy a kritériá, rôzne úrovne zodpovednosti, na úlohu vysvätených služobníkov“. Úloha laikov, ich spolupráca s biskupmi a kňazmi, ich zapájanie do rozhodovacích procesov bola jednou z tém, ktoré sa v rôznych verejných vystúpeniach objavili najviac. „Zdôraznená bola dôležitosť podpory spolupráce medzi kňazmi a laikmi“ i  „potreba väčšej účasti laikov - mužov i žien - vo vedúcich funkciách“. Osobitne bolo uznané, že „prítomnosť laikov je nevyhnutná, spolupracujú pre dobro Cirkvi“. Okrem toho bol predložený návrh, aby bol ohľadom vhodnosti kandidátov na kňazstvo a biskupstvo konzultovaný Boží ľud: „Ten, kto rozhoduje, je biskup, avšak v synodálnej Cirkvi sa Boží ľud musí cítiť vlastnú zodpovednosť pri výbere“ a tiež poznať „požiadavky ľudského a duchovného profilu, ktoré musia mať kandidáti“.

Ženy a služba načúvania

Ďalší návrh sa týkal dôležitosti prehĺbenia úvah o úlohe laikov v pastorácii vo farnostiach, pretože mnohí kňazi nemajú povolanie byť farármi, zatiaľ čo mnohí laici, ktorí žijú pokojným manželským a rodinným životom, môžu vykonávať funkcie v komunitách. Pokiaľ ide o ženy, povedala sekretárka Komisie pre synodálne informácie, padol návrh „vyhnúť sa akémukoľvek druhu sexuálnej diskriminácie v akolytáte, viac uznať“ ich „prínos aj v rozhodovacích procesoch“ a „uvažovať o načúvaní ako o prevažne ženskej službe, ktorá dopĺňa službu farára, diakona, katechétu“. „Ženy vedia počúvať, počúvajú iným spôsobom,“ zaznelo v Aule, „a mohli by to robiť ako službu, úplne odlišnú od spovedania“. Padol aj návrh „viac zapojiť ženy do diplomacie v rozdelenom a bojujúcom svete“.

Zveriť mladým digitálnu pastoráciu mládeže

Prefekt Ruffini potom poukázal na to, že účastníci Synody poukázali na „potrebu spojiť sa s novými generáciami prostredníctvom digitálnej pastorácie“. Bol uvedený príklad mnohých mladých ľudí v Afrike, ktorí „chodia do kostola, majú talent, energiu a vieru“, a preto „musia byť súčasťou rozlišovania Cirkvi“. Zaznel i návrh zveriť pastoráciu mládeže práve mladým ľuďom: skrátka „mladí mladým“, „aby vstúpili do dialógu s rovesníkmi uväznenými v ‚new age‘ alebo nihilistických ideológiách“. Ako povedal prefekt Ruffini, v jednom z príspevkov bolo poukázané na „dramatickú situáciu, v ktorej žije mnoho detí vo svete: deti, ktoré sú nútené vstúpiť do manželstva z rodinných dôvodov; dievčatá nútené k prostitúcii; maloleté obete obchodovania s ľuďmi“. A hovorilo sa aj o „seminaristoch, ktorí pochádzajú z nekresťanských rodín, alebo ktorí sú do kňazstva nútení kvôli cti, o ľuďoch, ktorí sa musia vyrovnať so svojou homosexualitou“.

Povzbudiť spoluzodpovednosť rodičov

Prefekt Dikastéria pre komunikáciu zdôraznil, že „boli pripomenuté pápežove slová: cieľom Synody nie je vytvárať dokumenty, ale inšpirovať k činom. Preto bolo zopakované, že nebude stačiť počúvať len hlasy kresťanov a farností, ale aj odvážne hlasy zvonka - treba teda vytvoriť bezpečný priestor pre ľudí, aby mohli pristúpiť bližšie“. Bolo spomenuté aj svedectvo matky, ktorá sa pýtala: „Čo hovorí zhromaždenie o úlohe rodičov, starých rodičov, kresťanských krstných rodičov pri prispievaní k synodalite ohľadom počúvania a rozlišovania už od detstva? Deti treba vychovávať tak, aby, keď vyrastú, smerovali ku Kristovi“. V záverečnom dokumente by sa preto podľa nej mala „podporovať úloha spoluzodpovednosti rodičov“.

Sprevádzanie obetí zneužívania, preťaženosť kňazov

Ďalej bola spomenutá „potreba sprevádzať obete zneužívania v Cirkvi. Zdôraznilo sa, že Cirkev musí pristupovať bližšie k zraniteľným a že moc musí byť službou a nikdy nie klerikalizmom“. Podobne sa podľa slov prefekta „žiadalo, aby boli chudobní viac v centre pozornosti, a to aj pri formácii kléru“. Najmä „chudobní sú bližšie k Božiemu srdcu, majú autoritu a vnímame ich ako predmet služby a misie, ale nikdy nie ako služobníkov“. V aule, pokračoval Ruffini, „sa hovorilo o kňazoch, najmä o ich osamelosti, a to aj v dôsledku preťaženia úlohami. V tomto zmysle bolo zdôraznené, že určitý odstup kňazov od synodality vyplýva z toho, že mnohí z nich sú zavalení prácou, spravujú niekoľko komunít a majú silnú administratívnu záťaž“. Synoda by mala dokázať oživiť ich povolanie. „Preto bolo navrhnuté, aby každá farnosť mala ekonomické rady a prípadne aj štruktúry zahŕňajúce viacero farností, ktoré by pomáhali kňazom v ich službe“.

Komuniké študijnej skupiny o ženách v Cirkvi

Na záver prefekt Ruffini informoval, že generálny sekretár Synody kardinál Mario Grech prečítal komuniké kardinála Víctora Manuela Fernándeza, prefekta Dikastéria pre náuku viery, v ktorom sa uvádza, že téma študijnej skupiny č. 5 - „Niektoré teologické a kanonistické otázky okolo špecifických služobných foriem (RdS 8 a 9)“, osobitne účasť žien na živote a vedení Cirkvi - bola už pred žiadosťou synody zverená spomínanému dikastériu. Preto sa práca musí riadiť vlastnými postupmi dikastéria stanovenými v jeho vlastných predpisoch s cieľom vydať osobitný dokument. Po vypočutí biskupov a kardinálov Feria IV. je teraz vo fáze konzultácií: už prebehli konzultácie s konzultormi a konzultorkami, ktorí poskytujú základ pre dokument. Konzultácie sú určené aj ženám, ktoré nie sú konzultorkami. Všetci členovia, teológovia a teologičky synody môžu v nasledujúcich mesiacoch posielať svoje názory a príspevky. V deň 18. októbra sú dvaja teológovia ochotní prijímať návrhy k téme písomne alebo ústne.

Svedectvo stáleho diakona

Na brífingu zazanelo aj svedectvo účastníka Synody biskupov - stáleho diakona z Belgicka Geerta De Cubbera z diecézy Gent, ktorý je teológom, bývalým novinárom a biskupským delegátom pre katechézu a pastoráciu mládeže a rodiny. Je jediným členom zhromaždenia, ktorý je stálym diakonom, ženatým, s deťmi.

Stály diakon zopakoval to, čo povedal aj v synodálnej sále: diakon je „staviteľom mostov“ v rodine, s inými rodinami, v komunite a tiež s vonkajšou spoločnosťou, „a to môže byť naozaj užitočné v sekularizovanej spoločnosti“ ako je Belgicko, ktoré pápež navštívil koncom septembra. Úlohou diakona, dodal, je ísť von a „ísť tam, kam Cirkev nechodí, k tým, ktorí nemajú hlas a sú marginalizovaní samotnou Cirkvou a spoločnosťou, a priviesť ich späť do Cirkvi“.

Do Cirkvi, kde sú praktizujúci veriaci často unavení a seniori a kde „ak nebudeme kráčať synodálnym spôsobom, Cirkev nebude môcť prežiť“, sa belgický diakon snažil vniesť synodalitu medzi mladých ľudí a spojiť v tomto úsilí pastoráciu mládeže všetkých flámsky hovoriacich diecéz. Podnietený otázkou novinára pripustil, že diakoni mohli byť na synode lepšie zastúpení a že vie, že diakoni v USA, „kde je táto služba veľmi silná“, „nie sú veľmi radi, že je nás tak málo“. Navrhol preto, aby sa v budúcnosti uskutočnilo posynodálne stretnutie diakonov, ako to bolo tento rok s farármi. Byť diakonom, - uzavrel Geert De Cubber, - pre mňa vôbec nie je prípravou na kňazstvo, nemám toto povolanie. Naše ministérium je výlučne službou“.

Bohatstvo stáleho diakonátu v Čile

Arcibiskup Puerto Montt v Čile Mons. Luis Fernando Ramos Pérez zdôraznil, že v jeho krajine bolo po Druhom vatikánskom koncile vysvätených veľa stálych diakonov, dnes „ich je viac než kňazov a rehoľníkov“ a ich prínos „je mimoriadny a oceňovaný, spravujú farnosti spolu s farárom“. Nie sú však akoby „kňazmi v miniatúre“.