Účastníci Synody biskupov sa modlili za obete vojen

Vatican News

Kardinál Mario Grech, generálny sekretár Biskupskej synody, otvoril prvú generálnu kongregáciu riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody a privítal všetkých 368 členov synody z celého sveta, ktorí sa po roku opäť stretli pri okrúhlych stoloch v Aule Pavla VI. Začal myšlienkou na našich bratov a sestry utláčaných konfliktami:

„Zatiaľ čo my slávime toto zhromaždenie, v mnohých častiach sveta sa vedú vojny! 

Sme na pokraji rozšírenia konfliktu,“ povedal maltský kardinál sediaci pri stole s pápežom pod pohľadom reprodukcie mariánskej ikony Salus Populi Romani. „Koľko generácií bude musieť prejsť, kým si národy, ktoré sú vo vojne, budú môcť opäť „sadnúť spoločne“ a hovoriť, aby spolu budovali mierovú budúcnosť?“ Aj niektorí účastníci synody pochádzajú z vojnových oblastí či národov, ktorých základné slobody sú porušované“. „Cez ich hlasy možno počuť plač a nárek tých, ktorí trpia pod bombami, najmä detí, ktoré dýchajú túto atmosféru nenávisti,“ povedal kardinál Grech Grech. „Ako veriaci sme povolaní túžiť po vzácnom dare mieru pre všetky národy a modliť sa zaň.“

Synodálna Cirkev ako znamenie pre spoločnosť

Táto neprestajná modlitba sa musí spájať s „dôveryhodným svedectvom“. Ním je aj samotné 

synodálne zhromaždenie: „Skutočnosť, že sa tu zišli muži a ženy zo všetkých kútov zeme, aby počúvali Ducha Svätého načúvajúc si navzájom, je pre svet znamením rozporu,“ zdôraznil kardinál. „Synodálna Cirkev je návrhom pre dnešnú spoločnosť“ a rozlišovanie je „mostom, cez ktorý sa veriaci a neveriaci môžu navzájom počúvať a porozumieť si používajúc spoločnú gramatiku,“ dodal generálny sekretár synody a citujúc Umberta Eca.

Kardinál Grech hovoril aj o poslaní zhromaždenia: „Mnohí si myslia, že cieľom synody je štrukturálna zmena Cirkvi, že je to reforma“. Je to „úzkosť“, ktorá prechádza celou Cirkvou, avšak nie všetci majú „rovnakú predstavu o reforme a jej prioritách“. Naopak, opakuje kard. Grech, základom je rozmer počúvania, je jadrom všetkých fáz procesu: od konzultácií v miestnych cirkvách až po konzultácie na biskupských konferenciách, od kontinentálnych zhromaždení až po zasadanie vo Vatikáne za účasti pápeža v roku 2023.

Synoda ako proces, ktorý zapája všetkých

V skutočnosti „všeobecný konsenzus pochádza z počúvania všetkých“. V každej etape „sme cirkvám vrátili ovocie počúvania“. Bol to teda kruhový proces: „Synoda je proces, ktorý zapája celú Cirkev a každého v Cirkvi, každého podľa jeho funkcie jeho charizmy a služby,“ poznamenal kardinál.

Zároveň vysvetlil, že na Generálny sekretariát synody sa dostalo 108 národných syntéz, ktoré pripravili biskupské konferencie na celom svete. Okrem nich je tu deväť odpovedí z východných katolíckych cirkví, štyri zo stretnutí episkopátov a potom syntézy z  medzinárodných únií generálnych predstavených mužských a ženských reholí (USG a UISG). „Tento bohatý materiál spolu s pripomienkami, ktoré voľne poslali jednotlivci a skupiny, tvorili kostru pracovného dokumentu - Instrumentum laboris, ktorý máme teraz v rukách.“

Instrumentum laboris

Generálny relátor synody kardinál Jean-Claude Hollerich hovoril o detailoch pracovného dokumentu. Ako zdôraznil, súčasné druhé zhromaždenie synody biskupov o synodalite nie je opakovaním či dokonca len pokračovaním toho prvého. Ak bolo cieľom zhromaždenia v roku 2023 „získanie lepšieho poznania cirkví, z ktorých pochádzajú ostatní“, v tejto druhej fáze sú členovia synody naopak vyzvaní, aby „zamerali“ svoj pohľad na „možné trajektórie rastu, po ktorých treba pozvať cirkvi kráčať“. „Cieľom je, aby tieto bohatstvá nezostali zamknuté v pokladnici, ale aby vstúpili do okruhu výmeny darov, ktorý živí spoločenstvo Cirkvi ako celok“.

Instrumentum laboris v tomto zmysle ponúka ‚destilát‘ („pre tých, ktorí poznajú rozdiel medzi vínom a grappou - vínovicou..., zažartoval luxemburský kardinál, je to destilát“,) toho, čo sme sa ako Cirkev za tieto tri roky naučili. Je to iný dokument ako ten prvý, „pretože naša úloha je iná“.

Ide o činy

Teraz už nejde o otázky, ale o činy, aby sme sa uberali „jedným smerom“. Instrumentum laboris, spresnil preto kardinál Hollerich, „nie je návrhom záverečného dokumentu, ktorý treba jednoducho doplniť, ale súborom výsledkov procesu, ktorý je našou úlohou rozlíšiť“.

Generálny relátor synody nakoniec predstavil metódy prác a rozdiely voči predchádzajúcemu zhromaždeniu a poukázal na desať študijných skupín, ktoré ustanovil pápež vo februári.

Kardinál Hollerich potom vymenoval témy, ktorými sa budú zaoberať jednotlivé skupiny: ekumenická cesta; vzťahy medzi východnými katolíckymi cirkvami a latinskou cirkvou; volanie chudobných; služba biskupov, kňazov a diakonov a vzťah k Božiemu ľudu; formácia pre synodalitu; digitálne prostredie; vzťahy medzi miestnymi cirkvami, funkcia inštitútu synody; služba jednoty, za ktorú je zodpovedný rímsky biskup; doktrinálne, pastoračné otázky a „kontroverzné“ etiky; služby v Cirkvi a vzťah medzi charizmami a službami.

Otázka žien

Prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Victor Manuel Fernández vysvetlil, že medzi otázkami, ktoré sa budú riešiť, sú: miesto žien v Cirkvi, rozhodovacie procesy súvisiace s vedením spoločenstiev a ženský diakonát, berúc do úvahy, že „poznáme verejný postoj pápeža, ktorý túto otázku nepovažuje za zrelú“. „Zostáva otvorená možnosť hĺbkového štúdia, avšak podľa Svätého Otca sú aj iné otázky, ktoré treba ešte preskúmať a vyriešiť, skôr než sa náhliť hovoriť o možnom diakonáte pre niektoré ženy,“ povedal argentínsky kardinál. Ako upozornil, hrozí riziko, že „diakonát sa pre niektoré ženy stane útechou a rozhodujúce rozhodnutie o účasti v Cirkvi sa nakoniec zanedbá“.

Hrozba zániku niektorých východných katolíckych cirkví

Prefekt Dikastéria pre východné cirkvi kardinál Claudio Gugerotti postavil pred oči prítomných „dramatickú situáciu týchto dní“. Ako povedal, „bomby, tanky ničia všade a dramatickým spôsobom nielen ľudí, ale aj nádeje“. Východným katolíckym cirkvám hrozí, že vo vojnových zónach zaniknú. „Ich strata by bola pre Cirkev nenapraviteľná“, zdôraznil. Preto požiadal tých „silnejších a organizovanejších latinského obradu, aby pomohli týmto našim bratom žiť lepší život, najmä po ťažkej emigrácii z ich vlastí“. Pre niektoré cirkvi totiž platí, že „najväčšie percento veriacich sa nachádza v diaspóre a nie vo vlastnej krajine, spustošenej vojnami“.

Digitálne technológie, polygamia v afrických krajinách

Expertka Kim Danielsová hovorila o tom, že „digitálne technológie sú novou stránkou misie“ i o „možnosti podať ruku tým, ktorí to potrebujú, a ohlasovať Božie slovo“ vo virtuálnom svete.

Počas prvej generálnej kongregácie boli premietané aj niektoré videopríhovory, medzi ktorými vynikol príspevok kardinála Fridolina Ambonga z Kinšasy o zložitej otázke polygamie v mnohých afrických krajinách: „Je to skutočná pastoračná výzva“. „Sú ľudia, ktorí prijali kresťanskú vieru v situácii polygamie, ale sú aj pokrstení, ktorí po svojom obrátení žijú v polygamii,“ zdôraznil kardinál Ambongo vo videu a položil otázku na reflexiu: Aká je najvhodnejšia pastoračná starostlivosť o osoby v takýchto vzťahoch?

Článok Salvatoreho Cernuzia spracovala Zuzana Klimanová