„Hry“ vojny a obchod so smrťou

Andrea Tornielli

„Chcem poukázať na pokrytectvo: hovoriť o mieri a zároveň hrať vojnu. V niektorých krajinách, kde sa veľa hovorí o mieri, sú najvýnosnejšie investície práve do tovární na výrobu zbraní. Toto pokrytectvo však vždy vedie k zlyhaniu. K zlyhaniu bratstva, k zlyhaniu mieru“. To sú slová, ktoré pápež František vyslovil 25. novembra roka pri príležitosti 40. výročia mierovej zmluvy medzi Argentínou a Čile, ktorá uzavrela spor o kanál Beagle.

Tieto slová nachádzajú aj ďalšie smutné potvrdenie v údajoch, ktoré práve zverejnil inštitút Sipri (Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru): zbrojársky priemysel naďalej rastie, tržby sa vlani zvýšili o 4,2 % na 632 miliárd dolárov (+ 19 % oproti roku 2015). Žiaľ je dobre známe, s akými ďalšími údajmi tento rast súvisí: vyšší počet vojenských a civilných obetí a zranených, množstvo zničených miest a vysídlených osôb a tiež s tým súvisí aj budúcnosť, ktorá bola ukradnutá budúcim generáciám mladých ľudí, ako aj devastácia životného prostredia.

V slovách rímskeho biskupa zaznelo slovné spojenie „hrať vojnu“, ktoré vystihlo podstatu. Ak sa k vojnám na mentálnej úrovni pristupuje ako k akejsi „hre“, či už politickej alebo vojenskej, je to znakom toho, že sa stratila vôľa ísť k podstate konfliktov. Stratila sa vôľa pochopiť ich príčiny a hľadať riešenia. Je to znak toho, že sme stratili hodnotu mieru, nevnímame význam dialógu a vyjednávania na riešenie sporov. Navyše, hra zvyčajne zahŕňa súťaženie, kde sú víťaz a porazený, čo je v poriadku, ak ide o tenis alebo šachovú hru. Ak však „hru vojny“ hrajú štáty, popiera sa samotná idea ľudského bratstva a medzinárodného práva.

Pápež František naliehavo apeluje na svedomie politických predstaviteľov i všetkých ľudí zvýraznením pokrytectva tých, ktorí chcú profitovať z vojny, bez ohľadu na jej katastrofálne dôsledky. Žiada, aby sme prestali budovať biznis na úkor iných, na úkor mieru, a teda na úkor najslabších a celého ľudstva.

Je to hlboko duchovná výzva, ktorá si vyžaduje intenzívnu modlitbu celej Cirkvi, zvlášť v tomto adventnom čase vyprosovať, aby „Knieža pokoja“ inšpirovalo myšlienky, slová a predovšetkým činy, ktoré umožnia brať medzinárodnú politiku vážne, s pohľadom upretým do budúcnosti, na nové generácie. S vedomím, že náš svet veľmi potrebuje „čestné kompromisy“ - ako bol ten, ktorý bol podpísaný medzi Argentínou a Čile s vatikánskym sprostredkovaním pred štyrmi desaťročiami - a nepotrebuje „vojnové hry“ tyranov: „Nech Boh dá, aby v medzinárodnom spoločenstve zvíťazila sila práva prostredníctvom dialógu, pretože dialóg musí byť dušou medzinárodného spoločenstva.“

Preklad Martin Jarábek