Kardinál Parolin: Je potrebné nájsť cestu k dialógu a mieru

Isabella H. de Carva, Miroslava Holubíková – Vatican News

„Sme veľmi znepokojení systematickým porušovaním medzinárodného práva.“ Týmito slovami vyjadril obavy Svätej stolice štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v súvislosti s „obnovením“ alebo „pokračovaním“ mnohých bojov vo svete, počnúc tými z posledných dní v pásme Gazy, ktoré v nedeľu odsúdil aj pápež František v texte príhovoru k modlitbe Anjel Pána.

Na pápežove slová v pondelok 24. marca reagovalo izraelské veľvyslanectvo pri Svätej stolici prostredníctvom účtu na sociálnej sieti X, v ktorom potvrdilo, že koná v súlade s medzinárodným právom. V tejto súvislosti kard. Parolin na inštitúte Augustiniánum počas konferencie s názvom „Vatikánsky summit o dlhovekosti: vzdorovať času“, ktorú podporila Pápežská akadémia pre život, odpovedal na otázky novinárov. Štátny sekretár zdôraznil, že pápežova výzva „je výzvou na zastavenie sa a na hľadanie ciest dialógu a mieru“.

Kard. Parolin uviedol: „Nedávno sme hovorili s Červeným krížom a aj oni majú veľmi veľké ťažkosti. Bombardovanie civilistov, zabíjanie humanitárnych pracovníkov, to všetko sú činy, ktoré sú presne v rozpore s humanitárnym právom a dnes sa humanitárne právo nerešpektuje. To je jedno z veľkých obmedzení tohto obdobia: humanitárne právo sa už nerešpektuje“.

Zdravie pápeža Františka

Na otázku o zdravotnom stave pápeža Františka po jeho návrate po 38-dňovom pobyte v nemocnici Gemelli kard. Parolin vysvetlil, že pápež „sa musí teraz zotaviť a zostať pokojný“. Podľa jeho slov je zatiaľ predčasné predpovedať, ako bude usporiadaný pápežov program a kalendár rôznych audiencií a slávení. „Práca úradu bude pokračovať,“ potvrdil kard. Parolin a dodal:  „Zatiaľ budú pápežovi predložené len najdôležitejšie záležitosti, ktoré si vyžadujú rozhodnutia z jeho strany, aj preto, aby ho príliš neunavovali. Potom, keď sa vráti k svojej práci, vrátime sa k normálnemu plánovaniu programu“.

Vatikánska konferencia o dlhovekosti

Kard. Parolin vo svojom príhovore na konferencii na inštitúte Augustiniánum zdôraznil, že „dlhovekosť je jednou z najväčších výziev našej doby“, pretože nejde len o medicínsky problém, ale o problém, ktorý sa „dotýka celej spoločnosti, zahŕňa ekonomiku, kultúru, etiku a spiritualitu“. Okrem iného vysvetlil:

„Žijeme v dobe, v ktorej sa obmedzenia a slabosti majú tendenciu popierať, akoby staroba bola problémom, ktorý treba skrývať. Život je však dar a zachováva si svoju hodnotu v každej fáze existencie. Nemôžeme prepadnúť ilúzii pokroku, ktorý sleduje biologickú nesmrteľnosť, a zabudnúť, že skutočná plnosť sa nenachádza v množstve rokov, ale v kvalite vzťahov, v láske, ktorá sa dáva a prijíma, v hlbokom zmysle byť súčasťou spoločenstva. (...) Vedecký a technický výskum by sa mal orientovať na integrálne dobro osoby a na službu ľudskej dôstojnosti a univerzálneho bratstva. (...) Dlhovekosť sa nemôže stať privilégiom vyhradeným pre niekoľkých, ani novou formou sociálnej nerovnosti. (...) Je potrebné dosiahnuť medzigeneračnú solidaritu“ a zabrániť kultúre individualizmu“.