Homília kardinála Becciu pri blahorečení: Čistota si zachováva svoje čaro

Životopisný profil Anny Kolesárovej, ktorý sme si práve vypočuli, v nás vyvolal pocity pohnutia a obdivu. Anna bola upevnená a dobre vychovaná otcom i matkou, ktorí ju svojimi poučeniami a príkladom naučili voliť si skôr Boha ako iné veci. Ako šestnásťročná sa nachádzala pred tragickou dilemou: zostať nažive alebo zomrieť. Zostať nažive znamenalo poddať sa násilným inštinktom vojaka sovietskej armády a zradiť vlastné svedomie. Smrť by ju, naopak, priniesla čistú do náručia Boha, ktorého sa naučila nadovšetko milovať. Pred očami otca ju smrť zastihla večer 22. novembra 1944. Bola zavraždená, pretože kládla odpor, a pre vytrvalosť pri obrane svojej telesnej integrity a čnosti čistoty.

Toto boli dôvody, pre ktoré Anna bola zavraždená. Byť hrdinom, a o to viac stať sa svätým, sa nedá dosiahnuť improvizovaním. Anna Kolesárová dospela k mučeníctvu vďaka silnému duchovnému životu, ktorý sa v nej upevňoval každodennou modlitbou a prijímaním sviatostí. Jej viera ju urobila silnou a odvážnou, aby bez váhania prijala mučeníctvo. Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim, a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty. Blahorečenie Anny Kolesárovej znovu potvrdzuje hodnotu čistoty ako životného ideálu, ktorý keď sa prežíva ako radostné darovanie sa Pánovi a bratom, «spôsobuje neodolateľné a sľubné čaro» (Pius XII., 24. júna 1950).

V histórii Cirkvi nie je mladá Anna Kolesárová jediná, ktorá dosiahla

úctu na oltári preto, lebo mučeníctvom bránila svoju čistotu. Spontánne nám myšlienky zaletia k Márii Goretti, svätorečenej pápežom Piom XII. v roku 1950. Aj ona bola obeťou slepej žiadostivosti muža. Už v prvých kresťanských časoch nachádzame dvanásťročnú svätú Agnesu, ktorá sa stala obrazom panny mučeníčky. Mohli by sme spomenúť mnohé rovesníčky blahoslavenej Anny, ako napríklad dvanásťročnú Albertinu Berkenbrock, zavraždenú 15. júna 1931 v Brazílii, alebo dievčatá z Talianska ako blahoslavenú Antoniu Mesina zo Sardínie, zavraždenú 17. mája 1935; blahoslavenú Pierinu Morosini z Bergama, zavraždenú v roku 1957, či Božiu služobnicu Santu Scorese z Bari, zavraždenú ako 23-ročnú. Mučeníctvo panenstva takto i naďalej svedčí o sile lásky Boha a lásky k Bohu, tej lásky, ktorá vždy prevyšuje zlobu človeka. 

K mučeníctvu Anny Kolesárovej došlo v násilnom kontexte druhej svetovej vojny. Dnes sme od vojny dosť časovo vzdialení. Európa prežíva pokoj viac ako 70 rokov. Nemôžeme však zabudnúť ani na to, že jednota Európy bola budovaná aj vďaka mnohým verným Kristovým učeníkom, ktorí trpeli a zaplatili životom za vernosť ideálom Evanjelia. Je veľa príbehov viery, ktoré podobne ako príbeh dievčaťa Anny ukrývajú bolestné osudy mnohých neobyčajných postojov. Tie nie sú zapísané v historických knihách, ale majú byť príkladom pre tých, ktorí považujú Európu iba za abstraktnú realitu, ktorú netvoria osoby, čo verili a veria v hodnoty, ktorých sa nemožno zrieknuť. Mladá Anna svojím mučeníctvom dosvedčila, že proti zlu, násiliu a nespravodlivosti je možné postaviť dobro. Anna zlo premohla dobrom ukrytým vo svojom vnútri ako vzácny poklad. V ten osudný večer, plný bolesti a plaču otca, svedka vraždy svojej jedinej dcéry, vyhrala vzácna perla nazývaná čistota.

Aj keď žijeme v mieri, nemôžeme zabúdať, že mnohé krajiny sú zmietané vojnou a poznajú zverstvá zažité v minulosti v našej Európe. Koľké deti a ženy sú aj dnes objektom násilia! Dokonca znásilnenie považované za vojnovú zbraň ostáva nepotrestané a nie je uznané ako zločin voči ľudskosti. Koľko násilia sa koná na ženách aj v dnešnej civilizovanej Európe, kde sa rozmáha vraždenie žien a telo ženy je často objektom nedôstojného obchodovania s ľudskou bytosťou! 

Týmto blahorečením Cirkev prehlasuje, že čistota si aj v tejto dobe zachováva svoju príťažlivosť. Vy ste toho svedkami! Bola to práve skupina vašich študentov, ktorí po tom, čo sa oboznámili s príbehom Anny, sa v roku 1999 rozhodli putovať na miesto, kde žila. Zo strachu z ďalšieho násilia sa v roku 1944 uskutočnil tajný pohreb bez prítomnosti kňaza. No život je viac ako smrť. Svedectvo Anny sa dostalo až k nám a mnohí, zvlášť mladí, v tejto mladej mučeníčke objavili krásu obetovaného života z vernosti Kristovej láske. 

Anna sa nebála darovať Kristovi vlastný život, aby chránila vzácny poklad svojej čistoty a stala sa tak, ako dosvedčuje jej vtedajší farár: hostia sanctae castitatis - obeť svätej čistoty. Blahoslavená Anna našla poklad a aby ho získala, odovzdala všetko, čo mala: vlastný život. Pápež František pri príležitosti Svetových dní mládeže v Krakove v roku 2016 mladým povedal: «Kde je váš poklad? Na aký poklad je zamerané vaše srdce? Áno, naše srdcia môžu priľnúť ku skutočným alebo falošným pokladom. Môžu nájsť autentické spočinutie alebo môžu ochabnúť a stať sa záhaľčivými a otupenými. Najvzácnejšie dobro, ktoré môžeme v živote mať, je náš vzťah s Bohom. Ste o tom presvedčení? Ste si vedomí neoceniteľnej hodnoty, ktorú máte v Božích očiach?» Anna bola o tom presvedčená. A pápež pokračoval: «Viete, že ste Ním milovaní a bezpodmienečne prijatí takí, akí ste?». Anna to vedela. «Obdobie mladosti», znova dodáva pápež, «je obdobím rozkvitnutia veľkého citového bohatstva prítomného vo vašich srdciach, hlbokej túžby po skutočnej peknej a veľkej láske. Koľko sily je v schopnosti milovať a byť milovaný? Nedovoľte, aby táto vzácna hodnota bola falošná, zničená či zneuctená». Anna to nedovolila.

Tým, že si volila smrť, a nie zradu skutočnej lásky, sa v Anne naplnili Kristove slová vyslovené na hore Blahoslavenstiev: «Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha» (Mt 5, 8). Áno, Anna videla Boha! A kontemplovala ho tvárou v tvár v radosti raja. Všetci sme si vedomí toho, ako je nevyhnutné chrániť to, čo je stvorené, pracovať pre čistotu ovzdušia, vody či jedla. Podobne, a zrejme ešte aj viac, je potrebné chrániť čistotu toho, čo máme, a je to omnoho vzácnejšie: naše srdcia a medziľudské vzťahy.

Drahí bratia a sestry, nech sa svedectvo blahoslavenej Anny stane silne atraktívne po duchovnej aj ľudskej stránke. Zvlášť sa obraciam na vás, drahí mladí, aby som vám pripomenul, že Cirkev má vo Vás veľkú dôveru, do vás vkladá nádej, že sa rozvinie nanovo kresťanská komunita a obnoví sa spoločnosť. Kvôli vám bola pápežom Františkom zvolaná Synoda, aby sa dala odpoveď na vaše očakávania Cirkvi, ktorá by mala byť viac autentická a evanjeliová. Potrebujeme to! Podľa príkladu a na príhovor blahoslavenej Anny usilujte sa žiť Evanjelium každý deň, tak v ľahkých, ako aj náročných situáciách. Blahoslavená Anna nás učí, že sa oplatí všetko znášať pre Krista, a to vždy bez kompromisov s vlastným svedomím. 

Prekonávajte ťažkosti života a zachovajte si čisté srdce. Povedal by som: srdce bohaté na lásku, vždy ochotné darovať sa a byť pozorné k potrebám iných, zvlášť najslabších a chudobných. Prijmite do vášho srdca Ježišovo Slovo a nechajte sa ním pretvárať: iba Kristus nás môže naučiť skutočne milovať, lebo On je Láska. Nemajte strach zo seba samých. Aj po páde nám Kristovo odpustenie pomáha znovu s odvahou kráčať. Jeho milosrdná láska uzdravuje každé zranené srdce a napĺňa ho skutočnou radosťou, aby sme boli vo svete autentickí svedkovia Božieho kráľovstva. Nech svedectvo Anny, mučeníčky čistoty, povzbudí aj vás, žijúcich v manželstve, k prežívaniu krásy nerozlučiteľného a verného spoločenstva. Dobro premôže každé zlo a s Kristom sa prekoná každá manželská kríza. 

Drahí bratia a sestry, najväčšie dobro, ktoré v živote môžeme mať, je náš vzťah s Bohom. Hľadiac na mučeníctvo mladej Anny, dcéry tejto milovanej zeme a miestnej Cirkvi, prosme, aby naše srdcia boli priľnuté ku skutočným pokladom kresťanských čností. Aby sme každý deň hľadali najvzácnejšiu perlu, ktorou je Boh. Strážme si čistotu našich sŕdc, aby sme sa stali blahoslavenými a mohli jedného dňa vidieť Boha.

Spoločne volajme: Blahoslavená Anna, oroduj za nás!