Kardinál Parolin sa vrátil z Iraku: Kresťania sú pevní, túžia po návšteve pápeža

Svoju skúsenosť z cesty po Iraku od 24. do 28. decembra opisuje kardinál Parolin pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News týmito slovami:

„Boli to veľké emócie, veľké dojmy. Z tohto stretnutia s kresťanskými komunitami v Iraku mám veľkú radosť a myslím, že som to cítil aj z ich strany. Doslova som sa tešil, že im môžem sprostredkovať blízkosť pápeža, jeho náklonnosť, požehnanie, pozornosť, s ktorou vždy sledoval ich osudy. Myslím, že cesta prebehla dobre, pretože zapadala do tohto osobitného vianočného času s atmosférou oslavy a radosti. Prirodzene, bola to príležitosť na zdieľanie utrpenia posledných rokov a trochu i neistoty súčasnosti, ale zároveň aj nádeje do budúcnosti. Napriek tomu by som to naozaj nazval okamihom milosti, za ktorý som nesmierne vďačný Pánovi.“

Na otázku, v čom je iracká kresťanská komunita svedectvom pre ostatných kresťanov vo svete, kardinál Parolin odpovedá:

„V príhovoroch, ktoré som predniesol, najmä v homíliách,

som veľmi nástojil na tomto bode: „Vy ste svedectvom pre univerzálnu Cirkev. Univerzálna Cirkev je vám vďačná za to, čo ste prežili, za to, ako ste to prežívali, a musí si brať práve z vás príklad, z tejto schopnosti znášať súženie, bolesti, utrpenie pre meno Ježiš.“ Povedal by som, že toto je príklad, ktorý dávajú celej Cirkvi, ktorá – ako hovorí Koncil – „žije medzi prenasledovaním sveta a Božími potechami“. To, čo ma najviac zasiahlo, je však hrdosť – v dobrom slova zmysle – s ktorou títo bratia a sestry žijú svoju vieru: cítia sa byť hrdí na to, že sú kresťanmi a naďalej nimi byť uprostred toľkých ťažkostí, a toľkých skúšok, a toľkého utrpenia!“

Na otázku, ktoré silné vizuálne dojmy si z cesty odnáša, vatikánsky štátny sekretár odpovedá:

„Zničený Mosul, to bolo niečo, čo na mňa naozaj hlboko zapôsobilo – vidieť tie kostoly, ale aj domy, budovy, celé časti miest, ktoré najviac utrpeli vojnovými udalosťami. Ďalšia vec, ktorou som bol ohromený, boli tieto kostoly – tak chaldejské ako sýrskokatolícke – plné ľudí: plné mužov, žien, detí, mladých ľudí. Všetci spievali a modlili sa. Cítili ste sa unesení ich modlitbou. Posledný obraz, ktorý sa mi zdá byť zvlášť priliehavý pre situáciu v Iraku, je tento: keď sme boli v Mosule, bolo ťažké kráčať po ulici, pretože uprostred boli sutiny. Mosulský guvernér si želal prísť ma pozdraviť. V jednej chvíli ma vzal za ruku. Vnímal som to ako veľmi pekný okamih, ktorý by mohol byť symbolom spolupráce medzi kresťanmi a moslimami: vziať sa za ruky a pomôcť si navzájom. V tej chvíli – silno pršalo – sa na oblohe sa objavila krásna dúha. Aká symbolika! Aj toto, symbol pokoja, zmluvy.“

Počas cesty po Iraku, kde kardinál Parolin okrem hlavného mesta Mosul navštívil aj Erbil v severnej provincii Kurdistan a Karakoš na Ninivskej pláni, bol aj svedkom túžby a nádeje miestnych kresťanov na návštevu pápeža Františka v ich vlasti, a to už čoskoro:

„K tejto nádeji irackých kresťanov sa aj sám pripájam: aby sa prirodzene vytvorili podmienky, vďaka ktorým bude môcť Svätý Otec prísť do Iraku a môcť sa podeliť o chvíle modlitby a stretnutia s týmito našimi bratmi. Určite by im to bolo veľkým povzbudením v ťažkostiach, ktorým stále čelia.“

-mh-