P. Dufka: Obnova priateľstva s ľuďmi i s Bohom

V období prázdnin a dovoleniek radi navštevujeme pútnické miesta a zaujímavé destinácie, ale najmä sa usilujeme  ponavštevovať našich priateľov, ktorých sme celý rok nestretli. Bránila nám v tom vzdialenosť alebo časová zaneprázdnenosť. Osobné stretnutie ľudí má pre udržiavanie priateľstva kľúčový význam. Veď i naše slovenské porekadlo

 hovorí: Zmizne z očí, zmizne z mysle. Priateľstvo je vzťah živený aj komunikáciou a osobným stretnutím. Viacerí autori sú presvedčení o tom, že keď chceme lepšie spoznať náš skutočný vzťah k Bohu, stačí ak hlbšie reflektujeme náš vzťah k ľuďom. Jestvuje veľa spoločných bodov na udržiavanie jedného i druhého vzťahu. Kvalita priateľstva s ľuďmi je neraz odrazom nášho priateľstva s Bohom. Skúsme si preto bližšie všimnúť tieto dva druhy priateľstva. Podľa P. Williama Beryho, odbornika v olbasti Ignaciánakej spirituality, jestvuje niekoľko aspektov priateľstva. 

1. Prirodzený a všeobecný princíp ľudskej existencie hovorí, že chceme byť s tým, v koho prítomnosti sa cítime dobre. Toto je pocitová úroveň, ktorú možno zakúsiť i bez slov. Podľa niektorých východných autorov človeka pravdivo poznávame na základe pocitu, ktorý máme v jeho prítomnosti. Teda nie podľa jeho odevu, slov či momentálneho správania, ale podľa toho, ako sa v jeho prítomnosti dlhodobo cítime.  Tento pocit je pre vznik priateľstva s iným človekom smerodajný.

Teofán Zatvorník preniesol toto pocitové meradlo priateľstva na vzťah s Bohom. I tu sa priateľstvo čiastočne odvíja od pocitu. Cítiť sa dobre v Božej prítomnosti je základ, na ktorom sa ono buduje. Tu nie sú ani tak dôležité slová, ako pocit, schopnosť cítiť sa dobre v Božom chráme či nechať sa dotknúť Božím slovom. 

V Taliansku jestvuje osobitný výraz na označenie priateľskej atmosféry, v ktorej sa ľudia cítia dobre. Godere la vita, čo by sa dalo preložiť ako vychutnať si život. Nejde tu o akési užívanie alebo pôžitkárstvo, ale skôr o prežívanie pokojnej chvíle v rodinnej či priateľskej atmosfére.

O niečo podobné ide i pri vzťahu priateľstva s Bohom. I tu si človek môže vychutnať Jeho povznášajúcu prítomnosť, ktorú cíti napríklad v gotickom chráme alebo v chráme prírody.

2. Priateľstvo medzi ľuďmi ďalej charakterizuje dobrota. Vyhľadávame ľudí a prostredie, kde nám nehrozí nebezpečenstvo, kde sa môžeme otvorene prejaviť  a kde nás nikto duševne nezraní. Prirodzene chceme byť s ľuďmi, ktorí sú dobrí.

Sv. Tomáš Aquinský túto prirodzenú túžbu po dobre aplikuje na vzťah k Bohu.  Tu je tiež motívom vzťahu jeho dobrota. Takto vysvetľuje prvé Božie prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!” (Mk 12, 30 - 31). Nedá sa prikázať či nútiť človeka k tomu, aby si niekoho zamiloval, hovorí sv. Tomáš, avšak človek neslobodne miluje to, čo pozná ako dobré. Automaticky túži po dobre. A dodáva: „Stačí pravdivo poznať Boha takého, aký je. Boh je dobrý. Človek ho nemôže  nemilovať, netúžiť po Jeho dobrote, po priateľstve s ním.“

3. Ďalším dmotívom priateľstva je túžba napodobňovať ľudí, ktorých život prináša bohaté ovocie. Od raného detstva si človek hľadá vzory. Niekedy môžu byť i falošné a zavádzajúce.  Priateľstvo s nimi priam podvedome vyhľadáva. Postupne sa im pripodobňuje a nechá sa nimi ovplyvňovať. Vzory sú pre náš osobnostný rast nesmierne dôležité. Seneca, rímsky filozof, spisovateľ a učiteľ, povedal známu vetu, ktorá sa týka rastu v čnostiach: „Dlhá je cesta príkazov, avšak krátka a účinná je cesta príkladov.“

I priateľstvo s Bohom sa buduje cez ľudské vzory. Veľa ich bolo vyhlásených za svätých. Nie všetci z nich dobre začali, ale všetci dobre skončili. Boli to obyčajní ľudia, ktorí však v oblasti priateľstva s Bohom vystúpili na najvyššiu úroveň. Vo svätých vidíme modely, ktoré odrážajú niečo z dokonalosti samotného Boha. Ich životný príbeh zachytený prostredníctvom biografie sa nás môže dotknúť viac ako ich súčasníkov, a tak kultivovať naše priateľstvo s Bohom.  

4. Ďalším ukazovateľom priateľstva medzi ľuďmi je dôvera. Dôvera a otvorenosť je podmienka hlbšieho vzťahu. Obyčajne je s ňou spojená istota, že nebude zneužité to, čo blízka osoba o mne vie. Všetky tajomstvá, s ktorými sme sa s ňou podelili, zostanú utajené v jej srdci. Skutočné priateľstvo medzi ľuďmi nestroskotá ani vtedy, keď sa z minulosti jedného či druhého vyplavia i veci negatívne. 

Priateľstvo s Bohom tiež charakterizuje dôvera, ba až detská dôvera, ktorú  zachytávajú Ježišove slová z  Matúšovho  evanjelia: „Veru hovorím vám, ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Exegéti si kladú otázku, prečo práve dieťa postavil Ježiš do stredu ako vzor. Veď nemá žiadne nadobudnuté čnosti a jeho reakcie sú silno egocentrické. Pre jednu jedinú vec. Dieťa totiž dobre vie o svojej totálnej závislosti na rodičoch. Vie, že na nich totálne závisí a dôveruje im. Obracať sa na Boha s takou dôverou, ako sa dieťa obracia na rodičov - to je niečo, čo by malo charakterizovať naše priateľstvo s Bohom.

5. Ďalším aspektom priateľstva, ktorý má charakter akéhosi testu, je neúspech či choroba. Skutočné priateľstvo sa prehlbuje v časoch ťažkostí a krížov jedného z priateľov. Inštrumentálne vzťahy, ktoré sú založené na utilitarizme či egoistickom využívaní druhej osoby v tomto teste neobstoja.

Podobne to platí i o našom vzťahu s Bohom. Nie náhodou sa mučeníctvo vždy považovalo za vrchol tohto vzťahu. Nemálo svätcov v dejinách Cirkvi túžilo po takomto prejave priateľstva s Bohom. Statočné znášanie nevyhnutných krížov, ktoré sú spojené s plnením stavovskych povinností, sa v niektorých cirkevných  spoločenstvách kresťanského Východu dodnes považuje za nekrvavé mučeníctvo, za vyššiu úroveň  priateľstva s Bohom.

Milí poslucháči, skúsme si v rámci dovolenkového obnovovania priateľstiev s ľuďmi obnoviť i naše priateľstvo s Bohom.  Hlbšie spoznanie nášho vzťahu k ľuďom nás môže priviesť k hlbšiemu spoznaniu nášho vzťahu s Ježišom Kristom.