Indickú apoštolku rodín sestru Máriu Teréziu vyhlási Cirkev za svätú

Sestra Mária Terézia žila na prelome 19. a 20. storočia a popri sklone k utiahnutému životu a mystickej modlitbe vynikala aktívnou charizmou podporovania rodín cez pomoc v ich ťažkostiach a najmä výchovou a školským vzdelávaním detí. Priblížme si v skratke jej život, v ktorom nájdeme aj mystické videnia či dar stigiem.

Narodila sa v roku 1876 v kresťanskej rodine v Puntechire, v juhoindickom štáte Kerala, kde je výrazne prítomná východná katolícka cirkev sýrsko-malabarského obradu. Meno dostala po sv. Terézii z Avily. Od malička si zamilovala modlitbu, najmä ruženec, praktizovala pôst, a urobila súkromný sľub čistoty v panenstve. Keď jej ako 12-ročnej zomrela matka, za jedinú matku si vybrala Pannu Máriu.

Vo farnosti sa s priateľkami zapájala do konania skutkov dobročinnosti. Ich apoštolát však narážal na nepochopenie zo strany spoločnosti, ktorá neumožňovala ženám samým chodiť po vonku. Žila tak  hrdinským spôsobom lásky k chudobným, chorým, starým a ľuďom v núdzi rôzneho druhu v prostredí Indie, ako to neskôr robila Matka Tereza.

Mária Terézia Mankidiyanová zakúsila ako dar od Pána i mystické vízie a bola obdarovaná bolesťami ukrižovaného Ježiša, čím sa však stala aj terčom podozrievaní a posmeškov. V roku 1904 jej biskup dovolil pridať si meno Mária (Mariam), presne tak, ako ju o to žiadala vo sne Panna Mária spolu s nasledovaním rehoľného povolania. Vstúpila najskôr k františkánskym klariskám, skúsila i bosé karmelitánky v Ollure, ale cítila, že život v spojení s Bohom nechce viesť v takomto štýle utiahnutosti.

Nakoniec sa jej v roku 1913 podarilo získať dom, v ktorom s dvomi priateľkami utvorila komunitu: to bolo jadro Kongregácie sestier Svätej rodiny, ktorú otvorili v nasledujúcom roku, pričom rehoľné stanovy prebrali od Kongregácie Svätej rodiny z Bordeaux.

Napriek ťažkostiam v dobe Prvej svetovej vojny sa kongregácia s Matkou Mariam ako generálnou predstavenou počas 12 rokov rozrástla a prekvitala s novými kláštormi, školami, internátnymi školami a detskými domovmi. Sestry Svätej rodiny mali jasnú charizmu: apoštolát zameraný na rodinu. Keď Matka Mária Terézia zomrela 8. júna 1926, fyzicky vyčerpaná po zápase s cukrovkou a s tým súvisiacim poranením na nohe. Keď skonala, v záhrade rehoľného domu rozkvitli jazmínové kvety mimo sezóny.

V roku 2000 sestru Máriu Teréziu blahorečil pápež Jána Pavol II. Jej príhovor u Boha vzývajú najmä rodiny v ťažkostiach a manželské páry prosiace o dar dieťaťa.

- mh, jb-