V nedeľu svätorečia sestru Dulce Lopes Pontesovú - brazílsku Matku Terezu

Miroslava Holubíková - Vatikán

Sestra Dulce patrila k veľkým duchovným osobnostiam 20. storočia a vo svojej vlasti si ešte za života vyslúžila veľké uznanie. V roku 1988 ju dokonca navrhli na Nobelovu cenu mieru. Nebola však niekým, kto vyhľadáva slávu. Vyznačovala sa najmä konaním „drobných skutkov lásky“ podľa vzoru sv. Terezky od Dieťaťa Ježiša.

Narodila sa 26. mája 1914 v pobrežnom meste São Salvador da Bahia na východe Brazílie, v dobre situovanej rodine. Pri krste dostala meno Mária Rita. Veľmi skoro osirela, a tak bola zverená príbuzným. Keď mala 18 rokov, s jednou svojou tetou navštívila najchudobnejšiu časť mesta a bola tým tak veľmi dotknutá, že sa rozhodla svoj vlastný príbytok zmeniť na miesto prichýlenia ľudí v núdzi. A práve tu pocítila povolanie k rehoľnému životu.

Po vstupe do rehole Misijných sestier Nepoškvrneného počatia Matky Božej, spojenej s františkánskym Rádom menších bratov, si zvolila meno Dulce. Starala sa o chudobných vo favele v Alagados, venovala sa vzdelávaniu robotníkov a založila Úniu pracujúcich sv. Františka. V chorých a núdznych videla tvár Krista, preto pre nich otvorila zdravotné stredisko, neskôr knižnicu, školu aj kino.

Aby získala dostatok miesta pre rastúci počet chorých, ktorí sa na ňu obracali o pomoc, musela neustále hľadať vhodné priestory. Najprv to bolo v zanedbanej štvrti v Bahii, v časti nazývanej „Ostrov myší“, avšak z tohto miesta, ako neskôr i z rybárskeho trhu ju predstavitelia miestnej samosprávy vyhnali.

V roku 1949 sestra Dulce dostala od svojej predstavenej k dispozícii priestory veľkej hydinárne v susedstve kláštora, kde za desať rokov vybudovala Nemocnicu sv. Antona. Dnes je to nemocnica s vyše 1500 lôžkami, ktorá sa venuje najmä liečbe onkologických ochorení ako jedno zo špičkových pracovísk. Nemocnicu sv. Antona možno označiť za jedno z najväčších diel vytvorených blahoslavenou a za krátko už svätou sestrou Dulce Lopesovou. Ako sme už spomenuli, za jej odvážnu a obetavú činnosť pre dobro človeka ju v roku 1988 navrhli ako kandidátku na Nobelovu cenu za mier.

Cesta k svätosti sestry Dulce Lopes Pontesovej je jasným dôkazom toho, že láska môže skutočne prekonať každú prekážku, i preto, že sama fyzicky trpela, mala o 30 percent zníženú funkciu dýchania. Tak v roku 1991 bola hospitalizovaná na 16 mesiacov v nemocnici, kde ju navštívil aj sv. Ján Pavol II. Poznal ju už dávnejšie, pretože desať rokov predtým ju prijal v Ríme na audiencii.

Sestru Dulce Lopes Pontesovú nazývali „brazílskou Matkou Terezou“. Zomrela 13. marca 1992 vo svojom rodnom meste São Salvador da Bahia. Na jej pohrebe sa zhromaždili stovky chudobných a chorých ľudí, ktorých tešila, starala sa o nich, a ktorí zostali aj naďalej svedectvom o jej živej povesti svätosti.

V roku 2009 pápež Benedikt XVI. dekrétom uznal hrdinské cnosti sestry Dulce a 22. mája 2011 bola slávnostne blahorečená v brazílskej Bahii. Titul svätosti jej slávnostne prisúdi pápež František už túto nedeľu 13. októbra.