Dekréty v piatich kauzách: Blahorečenie čaká venezuelského lekára chudobných

Cirkev dekrétom potvrdila zázrak na príhovor argentínskeho biskupa Mamerta Esquiú (1826-1883). Bol členom rehole františkánov a biskupom Córdoby v Argentíne.

Podobne bol zázrak potvrdený v prípade zakladateľa rehole salvatoriánov (Spoločnosti Božského Spasiteľa), ctihodného Božieho služobníka Františka Máriu od Kríža, civilným menom Johann Baptist Jordan. Narodil sa v Nemecku v roku 1848 a zomrel v r. 1918 vo Švajčiarsku. Založil aj ženskú vetvu rehole, kongregáciu salvatoriánok.

Venezuelský lekár chudobných

Do tretice bol zázrak potvrdený na príhovor venezuelského laika, profesiou lekára, ctihodného Božieho služobníka Josého Gregoria Hernándeza Cisnerosa. Narodil sa v roku 1864 v meste Isnotú, v Andskom štáte Trujillo, ako prvý zo šiestich súrodencov. Vyštudoval lekárstvo v  hlavnom meste Venezuely, Caracase, a štúdia si prehĺbil aj v Paríži, Berlíne, Madride a New Yorku. Stal sa univerzitným učiteľom a vedcom: bol jedným z prvých, ktorí predstavili v krajine mikroskop a založil univerzitnú katedru bakteriológie na univerzite hlavného mesta Venezuely.

Vždy ho sprevádzala živá viera: lekárstvo bolo pre neho misiou, obzvlášť pre najnúdznejších. Často kupoval lieky pre pacientov a namiesto aby pýtal od nich peniaze, lieky im daroval. Nazývali ho „lekárom chudobných“. José Gregorio mal veľmi silné volanie do rehole: chcel sa stať mníchom a tak v roku 1908 odchádza do Talianska, aby vstúpil ku kartuziánom vo Farnete, v talianskej provincii Lucca. Avšak zdravotné dôvody ho prinútili vrátiť sa do vlasti.

O niekoľko rokov podnikol druhý pokus a začal teologické štúdiá v Pápežskom latinskoamerickom kolégiu (Pio Latinoamericano) v Ríme. Keď však znovu ochorel, pochopil, že Boh ho povoláva do laického života. Stal sa františkánskym terciárom a ako sv. František rozpoznával v každom chorom tvár Ježiša.

Doktor José Gregorio Hernández sa odvážne staral o pacientov počas epidémie španielskej chrípky. Dňa 29. júna 1919, keď šiel do lekárne, aby kúpil lieky jednej starej panej, ho zrazilo auto. Po prijatí sviatosti pomazania chorých zomrel v nemocnici v Caracase šeptajúc slová: „Ó, Blahoslavná Panna!“ Dožil sa 54 rokov.

Talianska rehoľníčka umučená satanistkami

Dekrét o mučeníctve z nenávisti k viere sa týka rehoľnej sestry z Kongregácie dcér Kríža - Sestier sv. Andreja, ktorá bola zavraždená ako obeť pri satanistickom kulte. Božia služobníčka Maria Laura Mainettiová, civilným menom Teresina Elsa, zomrela vo veku 60 rokov 6. júna 2000 v obci Chiavenna pri Sondriu na severe Talianska na následky bodných rán. Z úkladnej vraždy boli usvedčené a odsúdené tri mladé dievčatá, zapojené v satanistickom kulte.

Maria Laura Mainettiová sa ako rehoľníčka a neskôr predstavená komunity venovala vzdelávaniu, formácii a duchovnému sprevádzaniu i materiálnej pomoci deťom a dospievajúcej mládeži. A práve aby pomohla jednej dievčine, ktorá jej telefonovala, že po znásilnení zostala tehotná, odišla v noci 6. júna 2000 sama z kláštora. Bol to podvod, ktorý ju doviedol k smrti, avšak ešte pred tým vyslovila slová odpustenia všetkým trom svojim vrahyniam.

Kongregácia pre kauzy svätých vydala aj dekrét o hrdinský cnostiach, ktorým bol prisúdený titul ctihodnosti mexickej rehoľníčke z 20. storočia. Božia služobníčka Gloria María de Jesús Elizondo García (1908-1966), krstným menom Esperanza, bola generálnou predstavenou Misijnej kongregácie katechétok chudobných.

-jb-