Kardinál Jozef Tomko: Úvaha z leta do jesene

Pri ďalšom  rozmýšľaní a hodnotení sa ihneď vynorí otázka veku, či ľudský vek má vplyv na zmysel nášho života. Starnutie a staroba sa nie v každej dobe a kultúre považuje za prínos. V minulosti sa v rodine starému človeku vzdávala veľká úcta. Aj podľa našich zvykov treba si šediny vážiť a vypočuť ich rady. Zaiste nie je to len pre ich peknú farbu, ale preto, že zväčša naznačujú nahromadenú skúsenosť a životnú múdrosť. Staroba má hodnoty, ktoré sú dôležité pre mladých ľudí a pre rodiny.

Z Afriky som si doniesol pekné spomienky na rozprávanie starých  skupinám mladých v pastierskych kmeňoch. Tak si kmene a národy uchovávajú, ba utvárajú dejiny a spoločnú kultúru. Starší ľudia majú viac skúseností, ktoré zdedili po otcoch a praotcoch. Majú zväčša ucelenejší pohľad na život; ich citové, mravné a náboženské hodnoty sú dôležité pre rovnováhu v rodinách.  Môžu ich doplniť a spresniť o nové výdobytky vedy, techniky a kultúry,  a tak pripraviť vzácne dedičstvo pre svojich potomkov, pre rodiny a národné spoločenstvá.

Nová sociológia rodiny a manželstva sa viac vracia 

k takému, azda staro-novému chápaniu rodiny, kde prechod do staroby nemusí značiť tragédiu. Niekedy k tomu núti hospodárska potreba, ba aj kríza. Môže to byť aj ohľad alebo ľudská starosť o chorých a menej vládnych členov spoločenstva. Koľkí naši známi by nemali možnosť zarobiť si mimo rodiny na živobytie, keby nemohli zveriť vlastné deti alebo závislé osoby starším, ešte schopným pomocníkom.

Staroba má teda často svoju hodnotu a poslanie, len ho treba odkryť. Z ľudského ohľadu je dôležité, aby si starnúci utvorili a prehĺbili záujmovú sféru, aby mali, ako hovoríme, jedného alebo viac „koníčkov“. Dnes sa viac oceňuje úloha starých rodičov, lebo môžu byť užitoční ako pomocníci v mnohých veciach pri výchove,  najmä keď sú rodičia v práci. Starí rodičia majú životné skúsenosti a zmysel pre život, majú ucelenejší pohľad na život, ich citové, mravné a náboženské hodnoty sú dôležité pre rovnováhu v rodinách, v spoločnosti i pre jednotlivcov. Hodnoty staroby sú dozaista obohajúce pre spoločnosť.

Z pohľadu viery má staroba ešte väčšiu hodnotu. Sama biblia nás vedie k úcte k starým osobám ako boli Abrahám a Sára, Mojžiš, Tobiáš, Alžbeta a Zachariáš. V Starom zákone bola taká úcta zákonom, ako to čítame v knihe Levitikus: „Pred šedivou hlavou vstaň, cti si staršiu osobu“ (Lv 19,32). Každý senior pozná vo svojom okolí ľudí, ktorí potrebujú pomoc: niekedy materiálnu, inokedy dobrým slovom, návštevou a podobne. Rodina ostáva najprirodzenejším prostredím pre činnosť starých rodičov. Od nich môžu vnúčatá dostať prvé základy viery a zdravej výchovy ducha i tela. Tie základy im ostanú navždy.

Náš ľudsky citlivý básnik Milan Rúfus vyjadril svoju i našu vďačnosť za tieto hodnoty v zbierke „Modlitbičky“, ktorú si aj ja zachovávam z mladosti. Z nej vyberám časť básničky s nadpisom „Modlitba za starkú“:

                      „Matička Božia,

                      Ty deťom dvakrát milá!...

                       Nechaj nám starkú.

                       Aby mi dlho žila...

                       Starká je vľúdna.

                       Má Boží pokoj v duši.

                       Starká sa o nás s nikým nedelí.

                       Má času ľúbiť nás.

                       A nič ju nevyruší.

                       Pri nej má týždeň sedem nedelí...“