Storočnica narodenia Štefana Senčíka SJ, osobnosti Vatikánskeho rozhlasu

Páter Štefan Senčík sa narodil sa 12. decembra 1920 v Starom Tekove, v roku 1938 vstúpil k jezuitom v Ružomberku, v roku 1949 bol v holandskom Maastrichte vysvätený za kňaza. Pôsobil striedavo v Austrálii, vo Vatikáne, v Kanade a po návrate slobody aj na rodnom Slovensku.

V Ríme páter Senčík viedol Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu celkovo 12 rokov, vo dvoch obdobiach: 1957-1963 a 1984-1990. V rokoch 1975-1981 bol v Kanade provinciálnym predstaveným slovenských jezuitov v zahraničí. Zomrel 15. novembra 2001 v Trnave, kde je aj pochovaný.

Vo zvukovej podobe prinášame archívny záznam spomienok pátra Štefana Senčíka, ktorými v skratke zhrnul svoje zážitky a skúsenosti vo Vatikánskom rozhlase.

Pri príležitosti storočnice narodenia pátra Štefana Senčíka prispel svojím osobným svedectvom páter František Sočufka SJ, riaditeľ vydavateľstva Dobrá kniha v Trnave a niekdajší dlhoročný vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu:

„Páter Štefan Senčík bol prvý slovenský jezuita, ktorého som osobne stretol v Ríme, keď som v roku  1988 emigroval do cudziny. Dovtedy som celé roky skoro ráno, ale najmä večer počúval slovenské vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, a tak mi bol jeho hlas blízky. V časopise Posol, ktorý v tom čase vychádzal v Kanade a s nemalými ťažkosťami sa nejaký ten exemplár dostal aj k nám, som mal možnosť vidieť ho na fotografii. Bol územčistý, mal prenikavý pohľad a husté čierne vlasy.

Veľmi veľa mi o jeho osobných povahových črtách prezradil všedný každodenný život, ktorý som mohol sledovať, keďže sme bývali v tom istom rehoľnom dome, i ten pracovný, v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu. Každý deň okrem soboty a nedele chodieval zavčas ráno slúžiť svätú omšu pre komunitu rehoľných sestier sv. Jozefa.

V izbe na Via Penitenzieri som ho často našiel čítať časopisy alebo knihy v cudzích jazykoch. V tichu si z nich svojím typickým drobným ale úhľadným písmom robil výpisky, ktoré potom využil v pripravovaných reláciách. Mal rád prechádzky, počas ktorých spoznával neznáme kúty Večného mesta. Bol to milý, nekonfliktný a v komunite jezuitských spisovateľov obľúbený muž, vždy ochotný pomôcť. Vyznačoval sa svedomitosťou, poriadkumilovnosťou a neuveriteľnou pracovitosťou.

O jeho duchovnej hĺbke, viere a láske k Cirkvi, Spoločnosti Ježišovej a k vlasti som sa veľa dozvedel vtedy, keď som zbieral materiál na svoju dizertačnú prácu o dejinách, poslaní a službe Vatikánskeho rozhlasu. Žasol som, keď som v archíve slovenského oddelenia objavoval, čo všetko páter Senčík napísal, čo počas dvanástich rokov svojho pôsobenia v rozhlase večer čo večer ponúkal poslucháčom na Slovensku a v cudzine.

Vo svojich komentároch sa usiloval byť aktuálny a odpovedať na potreby veriacich, na otázky a ťažkosti, s ktorými zápasili, informoval ich o dianí v srdci Katolíckej cirkvi. Vo vydavateľstve Dobrá kniha v Kanade a v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme mu vyšlo niekoľko kníh.

Páter Senčík sa prejavil ako horlivý pastier duší, ktorý sa pozeral dopredu, za ostnaté drôty priestoru a hranice času. Bol pevne zakorenený v rodnom tekovskom kraji, ale aj Cirkvi na čele s Petrovým nástupcom.

Pri storočnici narodenia pátra Štefana Senčíka poďakujme Bohu za tohto vzácneho muža a inšpirujme sa ním v odkrývaní koreňov viery v Ježiša Krista, vo vernosti a obetavej službe Cirkvi. Vydavateľstvo Dobrá kniha pripravuje pri príležitosti jubilejného roku sv. Ignáca vydanie jeho životopisu.“

-jb-