P. Dufka SJ: Duchovné zdravie v novom roku

Na Nový rok si obyčajne želáme veľa zdravia, Božieho požehnania a v tomto období vyjadrujeme i túžbu po ukončení pandémie. Pri želaní obyčajne myslíme na fyzické zdravie, ale i psychické a duchovné zdravie je pre náš život potrebné. Hlavne v uplynulých  mesiacoch sme mohli počuť hlasy psychológov, ktorí  upozorňovali na negatívne účinky pandémie. Chýbajúce osobné kontakty, obmedzený sociálny rozmer života a prílišná uzavretosť môžu mať negatívny dopad na psychickú – duševnú rovnováhu.

Aký dôsledok však prináša pandémia na naše duchovné zdravie?  Podľa niektorých autorov vytvára ideálne podmienky na jeho ozdravenie. Samota, izolovanosť, obmedzené množstvo externých podnetov boli vždy dobrými podmienkami na pohľad do vlastného vnútra a na ozdravenie duchovného života.  

Skúsme si bližšie všimnúť tri roviny duchovného zdravia.

1.     Ozdravenie viery

Podľa duchovných otcov najväčšou chorobou ducha je nevera. Nevedeli si predstaviť človeka, ktorý môže ignorovať, popierať, nepočítať s Bohom vo svojom živote. Pre Origena je prítomnosť Boha v našom živote tak evidentná, že ju nemožno nevidieť. Hovorí o dvoch typoch zraku. Jedným zrakom človek vníma Božiu prítomnosť a zakusuje závislosť na ňom. Uvedomuje si, že nie je pánom životných udalostí a ani jeho vlastný život mu celkom nepatrí. Ľahko môže oň prísť i napriek svojej vôli. Je tu niekto iný, ktorý rozhoduje. Život je plný udalostí, ktoré nás presahujú a ktoré jednoducho nemáme v plne v rukách, ako napríklad aktuálna pandémia. Tieto skutočnosti vidíme podľa Origena prvým zrakom. 

Druhý zrak je zmyslový, o ktorom hovorí kniha Genezis a ktorý bol bezprostredným dôsledkom hriechu prarodičov Adama a Evy. „Otvorili sa im oči a spoznali, že sú nahí“ (Gn 3, 7). Tento zrak túži po zmyslovom zážitku a oslabuje či priam ničí pohľad na Boha. Takmer automaticky zaslepuje oči srdca a oči viery, ale vyvoláva telesné túžby.

Sv. Bazil Veľký bol presvedčený o tom, že neskrotené telesné túžby sú prejavom chorej duše. Tieto túžby sa prejavujú rôznymi spôsobmi, ale všetky oslabujú túžbu po Bohu. Sv. Pavol v Liste Rimanom o ľuďoch takejto túžby píše: „Stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy“ (Rim 1, 21 – 23).

Pravá viera je prvá rovina duchovného zdravia, ktorú si v týchto dňoch môžeme obnoviť.

2.     Ozdravenie srdca

Podľa Evagria sa v našom vnútri ukrývajú sklony, ako je zmyselnosť, lakomosť, hnev, smútok, lenivosť, namyslenosť a pýcha. Tieto niekedy na základe vonkajších podnetov s prekvapujúcou intenzitou vyrazia na povrch a vtedy nás samotných prekvapia. Ako takýmto prekvapeniam predchádzať? Evagrius odporúča započúvať sa v tichu a samote do nášho vlastného vnútra a preskúmať hnutia nášho srdca. Takéto počúvanie vlastného srdca bolo každodennou súčasťou duchovného života, obyčajne na konci dňa, a sv. Ignác ho nazýva spytovaním svedomia. Je však veľmi užitočné, ak takémuto pohľadu venujeme i niekoľko dní. Pod nánosom bežných  reakcií sa neraz ukrývajú stopy nečností, hriechov a zlých návykov. 

Evagrius je prekvapený, koľko vášní a telesných potešení sa skrýva za našimi túžbami. Hovorí, že prirodzenú túžbu po Bohu človek zamenil za túžbu po príjemnostiach, ktoré sa stali súčasťou jeho života. Hriechy ako maškrtnosť, zmyselnosť, závisť či neprajnosť sa k takýmto falošným túžbam ľahko pridružia. Smútok a hnev, ktoré neraz prežívame, súvisia podľa Evagria s potešením zmyslov, ktorého sa nám z nejakých dôvodov nedostalo. Je až komické, ako sa dokážeme  hnevať či smútiť kvôli úplným zbytočnostiam či triviálnym veciam. Obdobie pandémie nám znemožnilo niektoré potešenia zmyslov, ale  upozorňuje  nás na to, čo skutočne človek potrebuje k životu a čo jeho život zbytočne odvádza iným smerom.

Čisté srdce je druhá rovina duchovného zdravia, ktorú si v týchto dňoch môžeme obnoviť.

3.     Ozdravenie spomienok a predstáv  

Nikola Kabasilas hovorí o tom, že máme neustále pamätať na Božie veci a hlavne v ťažších momentoch života si pripomenúť udalosti, kedy sme zažili Božiu prítomnosť. Pamäť nám má slúžiť na to, aby sme nezabúdali na Krista v nás samotných.

 Sv. Izák Sýrsky hovorí, že to, čo sa stane s rybami, ktoré sa vytiahnu z vody, to sa stane i sù duchom človeka, ak sa z jeho pamäti vytratí myšlienka na Boha. Duchovne zahynie, ak sa jeho myseľ sústredí len na svetské starosti.

Sv. Barsanufius upozorňuje na náš svet obradov a vizuálnych vnemov. Hovorí, že človek, ktorý je posadnutý túžbou všetko vidieť a všade byť, zaplní svoju myseľ do takej miery, že sa tam myšlienka na Boha jednoducho nezmestí. Je to ako keď maliar namaľuje na obraz veľké množstvo  postáv či predmetov, ktoré však navzájom nijako nesúvisia. Obraz je plný, ale vytratila sa myšlienka a jeho zmysel. Nikomu nič nepovie.

Duchovní otcovia sú presvedčení o tom, že všetky obrazy a predstavy, ktoré uchovávame v pamäti, neraz zneužije zlý duch na to, aby v nás vzbudil vášne. Do našej pamäti sme totiž v minulosti vpustili obrazy a fantázie, na ktoré si občas spomenieme a ktoré nepriateľ našej duše zneužíva proti nám.

Očistenie spomienok a predstáv je teda tretia rovina duchovného zdravia, ktorú si v týchto dňoch môžeme obnoviť.

Milí priatelia, novoročné želanie zdravia by malo zahrňovať fyzické, psychické, ale i duchovné zdravie. Toto si vyžaduje poznanie vlastného srdca. Ticho, samota a istá izolácia od externých činností, ku ktorým sme v týchto týždňoch donútení pandémiou, nám k tomuto duchovnému zdraviu môže pomôcť[1].

[1] Porov. Jean-Claude Larchet, Terapia delle malattie spirituali, 2003 Torino, 47-117