Ikona Matky ustavičnej pomoci - podaná ruka Panny Márie

Minulý týždeň uplynulo 155 rokov odvtedy, čo pápež Pius IX. zveril vzácnu ikonu Panny Márie ustavičnej pomoci redemptoristom, ktorí v Ríme spravujú chrám sv. Alfonza z Liguori. Toto miesto sa vďaka ich pastoračnej horlivosti nielenže stalo cieľom mnohých pútnikov, ale vďaka nim sa úcta k Panne Márii ustavičnej pomoci rozšírila do celého sveta. Na začiatku mariánskeho mesiaca mája sa skúsme inšpirovať históriou a symbolikou tejto ikony, aby sa nám podarilo prehĺbiť osobný vzťah k našej nebeskej Matke.

Pôvod ikony siaha až do 10. storočia a do Ríma sa dostala z Kréty v roku 1480 vďaka istému obchodníkovi. Ten ju spočiatku umiestnil v súkromnom dome, avšak na základe viacerých zjavení, v ktorých samotná Madona upozornila majiteľa na miesto, kde má byť umiestnená, bola ikona prinesená v slávnostnej procesii do chrámu sv. Matúša na Via Merulana, ktorá spája dve pápežské baziliky, S. M. Maggiore a svätého Jána v Lateráne. Počas francúzskej okupácie koncom 18. storočia bol chrám zničený, ale ikonu sa podarilo zachrániť. Bola dočasne umiestnená v oratóriu kláštora S. Mária in Posterula.

Po okupácii pápež Pius IX. nariadil, aby sa zázračná ikona umiestnila k verejnej úcte v chráme sv. Alfonza, a tak 26. apríla 1866 bola slávnostne prenesená do novej svätyne, kde sa nachádza dodnes. 

Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí do takzvanej „Krétskej školy“. Na obraze je vykreslená scéna, v ktorej sú prítomné štyri postavy. Vpravo hore je obraz archanjela Gabriela, ktorý Márii zvestoval narodenie Ježiša, teraz však symbolmi    kríža a klincov prináša zvestovanie utrpenia. Naľavo nachádzame archanjela Michala.

Panna Mária v celej scéne dominuje. Vo farebných odtieňoch jej odevu je ukrytý predobraz dogiem o Máriinom panenstve. Modrý závoj, ktorý má na hlave, je symbolom panenskej čistoty, pretože zakrýva vlasy a odstraňuje tak znak ženskej márnosti. Mária má oblečenú červenú tuniku symbolizujúcu materinskú lásku.

Dieťa Ježiš je jedinou postavou na scéne, ktorá je vyobrazená celá. Vtelenie predstavuje zelená tunika. Na nej však má zlatý plášť, ktorý je znakom božstva. Toto je symbol jeho dvojakej prirodzenosti: Kristus je pravý Boh a pravý človek. Zlatý plášť je spestrený červeným pásom, ktorý symbolizuje jeho lásku.

Mozaiková replika ikony Matky ustavičnej pomoci

Pohľad dieťaťa je nasmerovaný na archanjela Gabriela, ktorý prináša kríž. Dieťa je vystrašené z tohto pohľadu, ale jeho ruky sú v rukách matky, a tak bolestné zvestovanie je tlmené jej istotou a jej dotykom. Ide o podobnú reakciu, ktorú poznáme z bežných rodín. Keď sa malé dieťa naľaká, potrebuje sa upokojiť dotykom matky obyčajne tým, že ju chytí za ruku. Tento dotyk je zachraňujúci a dieťa sa rýchlo upokojí. Avšak detským svetom natiahnuté ruky nekončia. Túžba po dotyku má množstvo podôb. Má podobu človeka, ktorý je na smrteľnej posteli, alebo človeka, ktorý je chorý. Človeka, ktorý chce prejsť cez cestu, alebo ktorý ju vystiera na znak priateľstva po dlhom odlúčení. Všetky vystreté ruky majú  v Máriiných dlaniach svoje miesto. Jej podávaná ruka ponúka istotu. Akoby chcela povedať: „Ak zostaneš vedľa mňa, ak sa chytíš mojej ruky, kríž v tvojom živote nebude miestom smrti, ale miestom stretnutia s Bohom. Vlastnými silami to nezvládneš, potrebuješ moju pomocnú ruku.“ 

Oproti archanjelovi Gabrielovi je vyobrazený archanjel Michal. Jeho úloha je ochraňovať, bojovať proti zlu. Na ikone prináša nástroje, ktoré s touto jeho úlohou súvisia. Kopiju, ktorá otvorila Kristov bok, palicu so špongiou s octom a tŕňovú korunu. Sú to symboly utrpenia Ježiša, ale práve ony sa stanú nástrojmi ochrany a boja proti mocnostiam zla. Kristove rany a jeho prebodnutý bok sú niečo, čo zlí duchovia neznesú a utekajú pred nimi. Tieto nástroje archanjel Michal neprináša Ježišovi, ale nám i celému ľudstvu. Skočne, dieťa Ježiš pozerá iným smerom. Vzývanie Kristovho utrpenia, jeho rán či len jeho mena má nesmiernu silu v boji proti mocnostiam zla.    

Archanjeli, ktorí prinášajú symboly utrpenia a smrti, sú v porovnaní s dominantnou postavou Panny Márie s Ježiškom neporovnateľne malí. Je to znak toho, že utrpenie a kríž nebudú mať posledné slovo. I keď sa na ikone nachádzajú atribúty umučenia, krv a rany nevidno. Je to preto, lebo obavy, strachy a úzkosti sú len dočasným, prechodným stavom človeka.  

Pohľad Márie je upretý na pútnikov a sleduje ich očami, 

nech by boli v ktoromkoľvek kúte kostola. Akoby čakala a dávala príležitosť na to, aby sa pohľady stretli. Netúži po plytkom a povrchnom pohľade, ktorý len vidí, ale nerozumie. Pozýva vidieť nielen očami, ale srdcom. Ona sama pozerá očami srdca na prichádzajúcich pútnikov. Ak sa chce niekto stretnúť s tajomstvom Boha ukrytým v tejto ikone a odchádza bez toho, aby obnovil svoju nádej, odvahu a silu na prekonávanie životných prekážok, znamená to, že sa dotyk neuskutočnil,  oči srdca sa nestretli. To je totiž cieľ ikony. Podaná ruka, dotyk a stretnutie. Je to otvorené okno do Božej nekonečnosti. Táto ikona nás pozýva vyjsť z našich prílišných starostí a smútkov.   

Titul ikony nie je náhodný. Panna Mária ustavičnej pomoci prejavila svoju túžbu pomáhať už v podivnej histórii, cez ktorú sa napriek prekážkam dostala na miesto, kam sama chcela. História a symbolika tejto ikony  nás  pozýva čítať udalosti našich dní i našich životných príbehov vo svetle Božej prozreteľnosti. Jednoduchá modlitba Zdravas Mária nie je nič iné, ako dotyk našej ruky s rukou nebeskej Matky, ktorú ju vystiera k nám, aby nás viedla po Božích cestách.