Reč obrazu Božského Srdca Ježišovho od Pompea Batoniho

Jún je mesiac Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Pripomíname si Ježišovu lásku voči nám. Na zachytenie tejto skutočnosti je potrebná skúsenosť. Inak človek neporozumie zmyslu slov. Nestačí len poznať teológiu o inkarnácii druhej Božskej osoby. Je potrebné zažiť niečo z Ježišovej lásky, v srdci zakúsiť jeho dotyk.  

O vyjadrenie tohto zážitku sa pokúsil maliar Pompeo Batoni, ktorý v roku 1760 namaľoval známy obraz Božského Srdca Ježišovho. Dodnes sa nachádza v bočnej kaplnke chrámu del Gesù v Ríme. Z tohto miesta sa kópie obrazu rozšírili do celého sveta a výrazne prispeli k úcte k Božskému Srdcu.

I keď sa jeho umelecké vyjadrenie dnes vníma ako príliš romantické a i samotná Kongregácia pre Boží kult vyjadrila isté výhrady, nemožno poprieť historický a symbolický význam tohto diela.

Obraz nie je pokusom o umeleckú fotografiu historického Ježiša, ale chce vyjadriť originálnym spôsobom mystické skúsenosti a zážitky rehoľnej sestry Margity Márie Alacoque (1647 – 1690). O prvom svojom zjavení, ktoré dostala v roku 1673 v kláštore v Paray-Le-Monial, v deň sviatku sv. Jána Evanjelistu, keď sa práve nachádzala pred Sviatosťou oltárnou, hovorí: „Božské srdce mi bolo predstavené ako na tróne plameňov, oslnivejšie ako slnko s bodnou ranou na boku; okolo srdca bola obvinutá tŕňová koruna, a v hornej časti stál kríž.“

Presne takto ho namaľoval na svojom obraze Pompeo Batoni. Svoje srdce drží v dlani   samotný Ježiš a svojimi pokojnými očami preniká každého, kto túto kaplnku navštívi. Zvláštnosť tohto obrazu spočíva v tom, že vyobrazenie srdca nie je na hrudi, kam anatomicky patrí, ale Ježiš ho drží vo svojej dlani. Toto umelecké vyjadrenie  má dva symbolické významy, ktoré si chceme bližšie všimnúť.

Prvým z nich je darovanie

Srdce je centrum biologického života človeka a oživuje všetky orgány v tele.  Vďaka nemu prúdi okysličená krv do celého organizmu. V Biblii a u duchovných autorov je srdce centrum duchovného života človeka. Zo srdca vychádzajú všetky myšlienky, slová a skutky. Srdce človeka môže byť pozorné, čisté, rodia sa v ňom šľachetné rozhodnutia. Srdcom človek poznáva a srdcom sa modlí. Je miestom citov a je miestom lásky.

Srdce na dlani Ježišovej ruky na Batoniho obraze sprevádza gesto druhej ruky, akoby sa chcelo ponúknuť, ba priam vložiť do dlaní tých, ktorí sa na obraz zahľadia. Je to ponuka prisvojiť si jeho srdce a nechať ho pulzovať v našich životoch. Oživovať a formovať oblasť našich myšlienok, slov a skutkov ním samotným, jeho slovom.

Sv. Hieronyma táto myšlienkou poznania Krista prostredníctvom Svätého písma tak nadchla, že povedal: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.“ Pompeo Batoni by asi dodal: Kto nepozná Písmo, nepozná Jeho srdce. Preto boli duchovní autori nesmierne pozorní na Božie slovo a chceli sa naučiť naspamäť čo najviac textu zo Svätého písma a nechať sa ním preniknúť.

Darovať zo srdca znamená nečakať odmenu, darovať nezištne, ba dokonca prežívať radosť z darovania. Avšak darovať srdce znamená darovať ešte oveľa viac. Znamená darovať seba samého tak, ako to robia dvaja zamilovaní. V dôvere sa darujú jeden druhému do takej miery, že ich srdcia vzájomne rezonujú. Nedarujú len to, čo každý z nich má, ale i to, čo každý z nich je. Táto úroveň vzťahu v sebe zahŕňa absolútnu dôveru, ale i riziko zranenia. Preto z veľkej lásky vychádzajú i veľké zranenia, a práve preto je Ježišovo srdce na Batoniho obraze zboku prebodnuté, ovité tŕňovou korunou a vyrastá z neho kríž.

Zranení ľudia po hlbokom vzťahu už len ťažko dokážu opäť ponúknuť svoje srdce i druhý raz. Ich srdce je zranené, a preto si ho uchovávajú v bezpečnom priestore svojho vnútra. Nedôverujú už tak ľahko. Doráňané srdce v Ježišovej dlani sa však stále ponúka, horí na ňom dokonca plameň nehasnúceho vzťahu lásky a je ožiarené svetlom. Ježiš si ho neschováva v bezpečnej zone vlastného vnútra, aby si ho chránil. Napriek zraneniam ho stále ponúka.

Druhým symbolickým významom Ježišovej ruky je prosba o dar

Autora obrazu pravdepodobne inšpiroval jeden z mnohých žobrákov, ktorí v 18. storočí v Taliansku nikde nechýbali. Z ich vystretými a rukami sa často stretával. Umelec takto vyjadril Ježišovu túžbu po dare našej láske. Gesto natiahnutej ruky znamená prosbu, potrebu daru toho druhého.

Boh sa stal človekom s potrebami, tak ako iní. V Biblii jedno zo slov, ktoré indikujú slovo človek, je hrdlo, čo je miesto, kadiaľ prechádza vzduch i jedlo.

Pre biblického človeka sa týmto naznačuje skutočnosť závislosti. Človek potrebuje na svoju existenciu vzduch a potravu. Môže si falošne namýšľať, že má moc, silu a že všetko dokáže, ale v skutočnosti jeho život závisí od pomoci zvonku, od vonkajších potrieb.      

Toto majú teológovia na mysli, keď hovoria o inkarnácii. Vtelenie znamená vziať na seba ľudskú prirodzenosť, stať sa závislým, obmedzeným. Ježiš s vystretou rukou, v ktorej má svoje srdce, sa stal závislým. Vystretou rukou naznačuje závislosť na druhých podobne ako každý človek a srdcom v dlani poukazuje na lásku, ktorú očakáva.

I toto očakávanie, závislosť na láske zvonku, sa dá porovnať so stavom zamilovaných. Tí totiž končia  s osobným pohodlím a ich myslenie i cítenie sa rozšíri o myslenie a cítenie milovanej osoby. Často si kladú otázky o tom druhom. Ako sa cíti a ako sa má? Či na mňa myslí a či mi zavolá? Tieto a podobné otázky svedčia o novej skutočnosti, v ktorej nedokážu nemyslieť na toho druhého. Takto je Ježišova očakávajúca dlaň vystretá ku každému z nás a s túžbou čaká na myšlienky a hnutia nášho srdca.

Milí priatelia, nech nám symbolická reč obrazu Pompea Batoniho pomôže prehĺbiť osobný vzťah k Ježišovi a nech sprevádza i našu krátku modlitbu, ktorí si pokúsme osvojiť počas tohto mesiaca júna: „Ježišu, tichý a pokorný srdcom, pretvor moje srdce podľa tvojho srdca!“