Duchovný sprievodca biskup Peter Dubovský – storočnica narodenia

Prázdniny a dovolenky slúžia nielen na obnovenie fyzických a psychických síl, ale v neposlednej miere na obnovu duchovných síl človeka. Tomuto cieľu môže veľmi dobre poslúžiť návšteva miest, ktoré oživujú spomienky na duchovné udalosti či osoby viery. Jedným z takýchto miest je i malá dedinka na strednom Slovensku Nová Lehota, kde takmer 20 rokov pôsobil tajný biskup Peter Dubovský. Malý kostolík, ktorý si vyslúžil titul katedrála utajenej cirkvi, bol miestom tajnej vysviacky 28 kňazov. Biskup Dubovský sa narodil 28. júna 1921 a pri príležitosti jeho nedožitých 100 rokov sa na tomto mieste konala ďakovná sv. omša.   

To, čo tohto neúnavného biskupa silne charakterizovalo a čo opätovne zarezonovalo v srdciach všetkých prítomných, bolo predovšetkým jeho otcovstvo, priateľstvo,  svedectvo. Skúsme si ich všimnúť trochu bližšie.

1. Otcovstvo

Sv. Ján Zlatoústy hovorí, že duchovné otcovstvo charakterizuje predovšetkým list sv. Pavla adresovaný Galaťanom: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus“ (Gal 4, 19). Táto veta veľmi silne charakterizovala biskupa Petra Dubovského. V bolestiach a v rizikách pracoval na tom, aby bol v srdciach ľudí stvárnený Kristus. Venoval sa predovšetkým rodinám. V mnohých z nich sa vďaka nemu zachránila alebo priam narodila viera. Pri tejto pastorácii rodín obyčajne nechal z bezpečnostných dôvodov svoj biely trabant ďalej od domu. Bol to znak jeho typickej opatrnosti a prezieravosti. Duchovné otcovstvo sa prejavilo predovšetkým pri osobnom duchovnom vedení. V neďalekej Handlovej, kam pravidelne dochádzal, zaviedol spovedanie po sv. omši, kde nebol časovo limitovaný. Sviatosť zmierenia, ktorú vysluhoval, obohatil i o duchovné vedenie, vďaka ktorému sa v tomto meste zrodilo viacero povolaní.   

Jeho otcovstvo pociťovali deti počas vyučovania náboženstva na školách. 

Napriek prekážkam, s ktorými sa stretával, sa mu podarilo vytvoriť atmosféru, ktorá sa hlboko zapísala do detských sŕdc. Zážitky z náboženstva si niektorí ľudia pamätajú dodnes a i vďaka nim sa v ich životoch postupne rodila živá viera.   

Veľmi silná stránka jeho otcovstva bola jeho schopnosť rozlišovať a dobre radiť. Túto schopnosť vedel uplatňovať na rôznych úrovniach. Komunikoval s Mons. Bukovským, ktorý bol od roku 1973 pracovníkom Štátneho sekretariátu Vatikánu a mal na starosti vzťahy s ČSSR. Pravidelne sa stretával s pražským kardinálom Tomáškom. Túto charizmu sv. Ignáca, duchovné rozlišovanie, vedel veľmi účinne používať i pri vedení či usmerňovaní jednoduchých ľudí.

2. Priateľstvo

Druhou silnou črtou osobnosti biskupa Petra Dubovského bolo priateľstvo. Dokázal sa s veľkou ľahkosťou priblížiť ľuďom všetkých vekových kategórií  a pomáhať im spôsobom, ktorý bol pre nich najlepší. Dokázal odhaliť talenty detí a dospievajúcej mládeže a urobil všetko preto, aby ich rozvinuli. Takto sa napríklad z baníckeho učňa stal absolvent Vysokej školy múzických umení a z nesmelého žiačika zamilovaného do obrázkov húževnatý reštaurátor a výtvarník. Jeho priateľstvo  pôsobilo na okolie tak, že sa v jeho prítomnosti všetci cítili dobre. Vďaka tomuto vzťahu si získal i neveriacich a ľudí vzdialených od viery.   

K priateľskej atmosfére, ktorú okolo seba vytváral, mu napomáhal jeho vrodený optimizmus a zmysel pre humor i napriek prenasledovaniam. Jeho ľahký humor bolo vidieť napríklad pri riešení nepríjemnej situácie, kedy sa priamo oproti fare    nasťahoval sused, o ktorom všetci vedeli, že spolupracuje s ŠTB. Videl priamo na vchodové dvere fary a mal prehľad o všetkých ľuďoch, ktorí biskupa navštevovali.   Preto v záhrade, ktorá delila farské dvere od susedových okien, vysadil hustý porast a s úsmevom ho polieval.

Vytváral predovšetkým duchovné priateľstvá, pri ktorých napomáhal duchovnému rastu ľudí. Nechýbal mu dôvtip, a to na prirodzenej i nadprirodzenej úrovni. Prirodzene si vedel rýchlo utvoriť obraz o človeku, s ktorým sa stretol. Za ťažkosťami a problémami vedel odhaliť i duchovné zlo a účinne napomáhal pri jeho odstraňovaní. Jeho prezieravosť bola priam prorocká. Okrem osobných usmernení už v 80–tych rokoch predpovedal pád komunistického režimu, ba dokonca zjednotenie Európy.      

3. Svedectvo  

Treťou veľmi silnou stránkou biskupa Dubovského bolo jeho svedectvo. Bol to istý druh neverbálnej komunikácie, ktorú zachytávalo jeho okolie. Charakterizovala ho autentickosť. Na nič sa nehral a to, čo si myslel, pri všetkej opatrnosti i hovoril a tak i konal. Jeho slová mali váhu. Veľmi silným svedectvom bola jeho vytrvalosť a pracovitosť. Nikdy nechodil na dovolenku, aby si odpočinul, ale voľný čas využíval na duchovné cvičenia a na návštevy rodín, aby ich povzbudil vo viere. Tí, čo ho poznali, hovorili o ňom ako o človeku pevnej vôle a dôsledného poriadku. Zdalo sa, akoby mal program dňa presne stanovený a išiel podľa premysleného plánu. Z programu vybočil, keď prišiel človek, ktorý potreboval pomôcť. To, čo ho však najviac charakterizovalo, bola jeho pokora.

Jeho pokorný postoj bol nesmiernym darom predovšetkým pri sviatosti zmierenia a pri duchovnom vedení. Vyjavenie svedomia a otvorenosť so sebou prirodzene prinášajú odhalenie nedostatkov i tienistých stránok človeka. Najmenší náznak povýšenectva túto otvorenosť sťažuje či priam znemožňuje. U biskupa Dubovského nebolo možné badať ani len náznak povýšenectva. Prešiel cez mnoho tvrdých skúšok a tie z neho vykresali pokornú osobnosť. Nič nedostal zadarmo. Väzenie, mravčia práca v skrytosti, sledovania ŠTB – tieto a ďalšie skúsenosti ho natoľko viedli k pokore, že celá jeho osobnosť bola touto čnosťou priam preniknutá.

Milí priatelia, v čase dovoleniek nešetríme kilometre na to, aby sme navštívili pútnické miesta, o ktorých vieme z literatúry, médií či tradície. Na duchovné  povzbudenie nám môže poslúžiť i návšteva menej známych miest, kde pôsobili osoby viery, o ktorých ešte hovoria autentickí svedkovia. Obyvatelia Handlovej, časti Nová Lehota si dodnes pamätajú na otcovstvo, priateľstvo a svedectvo biskupa Petra Dubovského.