Oslovenia Bohorodičky v modlitbe zasvätenia Ruska a Ukrajiny

O. Marko Durlák

Ubehol viac ako týždeň od chvíle, keď sa celý katolícky svet zjednocoval so Svätým Otcom, či už priamo alebo na diaľku, počas modlitby zasvätenia Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tí, ktorí sa na pobožnosti v bazilike sv. Petra zúčastnili osobne, môžu dosvedčiť, že atmosféra, ktorá v bazilike zavládla, bola hlboko duchovná. Bola to veľká radosť vidieť po dlhšej dobe baziliku opäť naplnenú veriacimi, no ešte väčšiu radosť zažíval človek vidiac, ako všetci tí, ktorí tam prišli, túžia po pokoji; ako si vo chvíli úkonu zasvätenia takmer všetci spontánne pokľakali bez toho, aby ich k tomu niekto vyzýval.

Počas modlitby zasvätenia zazneli na adresu Bohorodičky aj tieto oslovenia:

„Ty, Hviezda morská, nenechaj nás stroskotať v búrke vojny.

Ty, Archa novej zmluvy, podnieť projekty a cesty zmierenia.

Ty, Nebeská Zem, prines do sveta svornosť Božiu.“

Zastavme sa na chvíľu pri týchto nádherných tituloch Bohorodičky a všimnime si, kde majú svoj pôvod.

Hviezda morská

Hviezda morská je veľmi obľúbený symbol Panny Márie, mimoriadne milý stredovekému mystikovi, svätému Bernardovi z Clairvaux. Práve on v jednej svojej reči o Panny Márie vraví:

„Ona je tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet. Jej jas sa skveje na nebesiach, preniká do hlbín a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje svojím príkladom. Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchric a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu.“

Archa Novej zmluvy

Druhým oslovením Bohorodičky je Archa novej zmluvy. 

Je paralelou k biblickej starozákonnej arche, ktorú si židia uctievali ako ten najposvätnejší predmet, v ktorom boli uložené ďalšie posvätné predmety. Gréckokatolícka liturgia takmer na všetky mariánske sviatky číta ako čítanie úryvok z Listu Hebrejom, kde sa spomína prvá svätyňa, v ktorej bola uložená  archa zmluvy obložená zo všetkých strán zlatom,  v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, i tabule zmluvy (Hebr 9, 4). Nik sa jej nesmel dotknúť, a ak ju bolo treba preniesť, bolo tak možné urobiť iba prostredníctvom dvoch žrdí.

Táto archa bola pre mnohých cirkevných otcov obľúbeným predobrazom Bohorodičky. Ona totiž nosila v sebe nie tabule zákona, ale samého Zákonodarcu, nie nádobu s mannou, ale samotný živý Chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kvôli tejto vznešenej úlohe, na ktorú si ju Boh vyvolil, sa jej nikto nesmel dotknúť, žiadna špina, nijaká škvrna, ani len náznak hriechu. Tak ako starozákonná archa bola zo všetkých strán obložená zlatom, tak je Mária celá krásna, ozdobená všetkými cnosťami sťa drahokamami a zhora ju zatieňujú nie cherubíni, ale sám Svätý Duch, poklad dobra a darca života.

Nebeská Zem

Napokon tretie oslovenie Nebeská Zem nás opäť prenáša do Starého zákona, k udalosti opísanej v knihe Genezis, kedy mladý Jakub, 

utekajúc pred rozhnevaným bratom Ezauom, vyčerpaný po ceste zaspal. Vo sne videl rebrík vystupujúci zo zeme a opierajúci sa o nebo, po ktorom vystupovali a vystupovali anjeli. Keď sa Jakub prebudil, vravel: „Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto! Nie je to nič iné ako Boží dom, toto je nebeská brána! (Gn 28, 11-17). Svätá zem, nebeská zem, či miesto, kde sa nebo spája so zemou – toto sú opäť obrazy Bohorodičky živo prítomné v liturgii gréckokatolíkov. Neudivuje preto, že práve toto čítanie o Jakubovom sne sa číta pri byzantskej večierni v predvečer všetkých mariánskych sviatkov.

Všetky tieto mariánske oslovenia pôsobia vznešene a vedú nás k tomu, aby sme na Bohorodičku hľadeli so vznešenou úctou, s hlbokým obdivom a s ešte väčšou túžbou ju nasledovať, aby ona, ktorá vysušila more sĺz toľkých ubiedených a poskytla im útočisko, pomohla aj nám stáť vždy blízko pri tých, ktorí to potrebujú a sprostredkovať im dotyk s tým, ktorého nám sama porodila, Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.