Duchovní pastieri Arábie hovoria o význame pápežovej návštevy v Bahrajne

„Vidím, že pápež si je vedomý potreby zlepšiť vzťahy medzi náboženstvami a nájsť základ pre spoločné postupovanie v dôležitých otázkach ľudstva, ktorými sú mier, spravodlivosť, klíma a mnohé ďalšie veci, samozrejme, vrátane ľudských práv“, hovorí v rozhovore Mons. Paul Hinder, apoštolský vikár Severnej Arábie, ktorý má okrem veriacich z Bahrajnu na starosti aj Katar, Kuvajt a Saudskú Arábiu:

Kto sú katolíci v Bahrajne?

V Bahrajne žije približne 80 000 katolíkov, ktorí pochádzajú z rôznych častí sveta, osobitne z Afriky a Ameriky, z Indie, Filipín a 

ďalších krajín, najmä z tých susedných, ako je Libanon, Jordánsko či Irak. Ide o komunity obradov: latinského, sýrsko-malabarského, sýrsko-malankarského, maronitského, sýrskeho atď. To dáva miestnej cirkvi osobitný rozmer.

V Bahrajne sa uplatňuje právo šaría, teda islamské právo, no zároveň je to krajina, kde majú náboženstvá slobodu kultu. Znamená to, že šaría je zlučiteľná so stretávaním kultúr a náboženstiev?

Vždy záleží na tom, ako sa aplikuje. Bahrajn bol však vždy veľmi otvorený voči iným náboženstvám. Pokiaľ ide o Katolícku cirkev, musíme sa vrátiť do roku 1939, keď sme mali prvý kostol vedľa veľkých arabských škôl. Táto otvorenosť je väčšia ako v iných krajinách regiónu.

Bahrajn je prezentovaný ako štát, v ktorom sa uplatňuje trest smrti - a nie je prvým, ktorý pápež František navštívil - a v ktorom nie sú plne rešpektované ľudské práva. Sú bahrajnskí lídri v tejto súvislosti otvorení dialógu?

Myslím si, že pápež sa diskrétne vyjadrí aj k tejto situácii. Je si jej vedomý. Samozrejme, veci tohto druhu 

pravdepodobne nebudú mať takú publicitu, akú niektorí ľudia očakávajú. Ale podľa toho, ako poznám pápeža, on nebude mlčať a možno nebude verejne hovoriť o takýchto otázkach.

Program pápeža Františka zahŕňa chvíle s katolíckou komunitou, ale aj ekumenickú modlitbu a stretnutie s Moslimskou radou starších. Uskutoční sa aj stretnutie s imámom Al-Tajíbom, s ktorým pápež podpísal Dokument o ľudskom bratstve. Čo si myslíte o priateľstve, ktoré vzniklo medzi pápežom Františkom a veľkým imámom Al-Azharu?

Myslím, že výraz „priateľstvo“ je správny. Videl som to už pred tromi rokmi, keď pápež prišiel do Abú Zabí. Bolo zrejmé, že medzi nimi vznikol osobitný vzťah, možno hlbší ako k iným moslimským lídrom. A pápež využíva tento osobitný vzťah na napredovanie, povedal by som, v dialógu. Je zrejmé, že sa nechce obmedziť len na jednu časť moslimského sveta a pravdepodobne bude mať príležitosť prehĺbiť vzťahy nielen so sunnitmi, ale aj so šiítmi alebo s inými tendenciami v rámci moslimského sveta. Vidím, že pápež si je vedomý potreby zlepšiť vzťahy medzi náboženstvami a nájsť základ pre spoločné postupovanie v dôležitých otázkach ľudstva, ktorými sú mier, spravodlivosť, klíma a mnohé ďalšie veci, samozrejme, vrátane ľudských práv.

Pápežova návšteva môže dať silný podnet

Apoštolský vikár Južnej Arábie Mons. Paolo Martinelli, ktorý má na starosti veriacich v Jemene, Ománe a Spojených arabských emirátoch, v rozhovore pre vatikánske médiá spomína dve hlavné charakteristiky Cirkvi v Arábii: Po prvé, je to „Cirkev pozostávajúca z migrantov rozličných etník, ktoré sa odlišujú - ako na úrovni veriacich, tak aj na úrovni zasvätených osôb a kléru“. A po druhé, Cirkev je menšinou uprostred 

moslimského obyvateľstva. Snaží sa „zamerať na podstatu, teda na dosvedčovanie dobrého života podľa Evanjelia“.

Návšteva pápeža „sa koná v historickom momente, ktorý môže byť silne „inšpiratívny“ pre podporu mieru a skutočného zmierenia, hovorí v rozhovore Mons. Martinelli, pričom dodáva:

„Perzský záliv predstavuje obraz zmiešanej spoločnosti, spoločnosti zloženej z mnohých odlišných kultúr a spiritualít, a verím, že toto stretnutie môže byť veľkým podnetom k prehodnoteniu medzinárodných vzťahov a môže inšpirovať k dobrým vzťahom, k hľadaniu dobrého života pre všetkých a môže pomôcť objaviť, ako rozdiely, rôznorodosť - v rámci lásky k všeobecnému dobru - môžu byť prínosom, a nie prekážkou.

Toto stretnutie sa teda koná v čase veľkých obáv na celosvetovej úrovni, no jeho jadrom je práve myšlienka spolužitia, ktoré je možné, založeného na dobre, mieri, zmierení a podpore dobrého života pre všetkých. Môže byť skutočným požehnaním nielen pre regióny Perzského zálivu, ale aj silnou inšpiráciou pre inú víziu medzinárodných vzťahov.“

-zk-