Duchovný zápas (2): Smilstvo

Milí poslucháči, dnes si máme povedať niečo o druhej z ôsmich hlavných nerestí, ktorou je smilstvo. Podľa Evagria z Pontu sa nám démon smilstva vnucuje žiadostivosťou po rôznych telách. Kruto atakuje tých, čo žijú zdržanlivo, aby od zdržanlivosti upustili, a snaží sa ich presvedčiť, že si so sexualitou nijako neporadia. Tak poškvrňuje dušu a zvádza ju k mrzkým činom. O tomto zápase Kassián hovorí: „Je to hrozná vojna, dlhšia než iné a trvalá. Málokto v nej dosiahne čisté víťazstvo.“

Nástrojom, ktorý démon smilstva využíva, je predovšetkým fantázia, ktorú napĺňa nečistými obrazmi a myšlienkami, a nimi zatemňuje rozum. Prepadne človeka náhle ako blesk z jasného neba a prebudí v ňom prudkú vášeň sťaby požiar. Mnohí vo chvíľach, keď sú atakovaní takýmito myšlienkami, chcú proti nim nejako bojovať. Často sa však v týchto myšlienkach zamotajú, lebo tým, že chcú proti nim bojovať, sú nútení sa nimi zaoberať. Oveľa účinnejším spôsobom je tieto myšlienky si vôbec nevšímať. Otcovia ich prirovnávajú k psovi, ktorý breše. Ak pes vidí, že mu nevenujete pozornosť, prestane brechať.

Istý brat sa opýtal Otcov: „Čo mám robiť? 

Moja myseľ je stále pri smilstve. Ani na chvíľu mi nedá pokoj a moja duša sa pre to trápi.“ Jeden zo starcov odpovedal: „Keď démoni zasievajú myšlienky, nediskutuj s nimi. Nepriatelia postupujú tak, že sa ustavične vnucujú a nikdy sa neunavia, ale nemôžu ťa donútiť. Je na tebe, či ich prijmeš alebo neprijmeš. Poučil si sa, čo urobili Madiánčania? Ako ozdobili svoje dcéry a poslali ich v ústrety Izraelitom? Nenútili nikoho, ale tí, čo to chceli, hrešili s nimi, iní však, ktorí sa rozhorčili, hrozili im usmrtením (Nm 25). Tak je to aj s myšlienkami; keď sa ti začnú predstavovať, neodpovedaj im, ale vstaň, modli sa, urob poklonu a povedz: Synu Boží, zmiluj sa nado mnou a príď na pomoc mojej slabosti! Zakrátko uvidíš, že sa myšlienky roztopia ako vosk v ohni a stratia sa“ (Ibid., 258).

Démon smilstva je silný, keď je ukrytý, má rád tmu. Keď sa však dostane na svetlo, prchá, lebo ho neznáša. Tak odkrývanie myšlienok bolo veľmi účinným prostriedkom na oslabenie vášne, ktorá človeka ovládala. Bratia ovládaní nečistými myšlienkami a túžbami odkrývali svoje myšlienky starším a už tým, že ich odkryli, získali úľavu, otcovia im zasa dali usmernenia do budúcna:

Istý brat vravel starcovi: „Čo mám robiť? Nečisté myšlienky ma zabijú.“ Starec odpovedal: „Keď chce mama odnaučiť svoje dieťa od kojenia, pomaže si prsia morskou cibuľou. Keď sa potom dieťa priblíži, aby pilo mlieko, zacíti vôňu cibule a pre jej horkosť sa odvráti. Tak aj ty si vezmi z tej cibule.“ Brat sa opýtal: „Čo znamená toto slovo?“ Starec nato: „Ako cibuľu vezmi si myšlienku na smrť a budúce muky (Ibid., 223-224).

Myšlienka na posledné veci bola u mníchov tak silná, že sa neraz dopúšťali aj bizarných a pre nás morbídnych vecí, len aby premohli pokušenia:

V Skétis bol jeden brat, ktorý bol kedysi bojovníkom. Démon mu vnucoval spomienku na jednu veľmi peknú ženu, ktorú kedysi videl v Egypte a tým ho veľmi sužoval. Z Božej prozreteľnosti ho navštívil iný brat, ktorý prichádzal z Egypta do Skétis. Ako sa tak zhovárali, brat spomenul, že tá a tá žena zomrela. Išlo práve o tú ženu, pre ktorú bol brat pokúšaný. Keď sa to tento dozvedel, vzal svoj mníšsky plášť, odišiel na to miesto a dopytoval sa na tú ženu. Keď sa poinformoval, v noci otvoril jej hrob, položil svoj plášť na mŕtvolu, takže plášť nasiakol mŕtvolným pachom a vrátil sa do svojej cely s plášťom, ktorý vydával neznesiteľný zápach. A keď naň doľahlo pokušenie smilstva, položil si plášť pred seba a povedal si: „Tu máš predmet svojej žiadostivosti, nasýť sa koľko chceš.“ A tak to robil dovtedy, kým tento zápas neprestal (Ibid., 221-222).   

Je jasné, že otcov púšte nemožno napodobňovať do takej miery, pravdou však ostáva, že spomienka a rozjímanie o posledných veciach vždycky motivovali človeka myslieť ďalej, a nekoncentrovať svoju pozornosť iba okolo pokušenia, do ktorého sa môžeme zamotať. Taktiež je účinné hľadanie vyššej motivácie, uvedomenie si vlastnej dôstojnosti: Som novým stvorením, ako píše svätý Pavol. Je dôležité motivovať seba i iných k uvedomeniu si vlastnej veľkosti. Človek totiž lipne na niečom len dovtedy, kým nespoznal čosi lepšie.