Marko Durlák: S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom

S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom

Milí poslucháči,

Mnohí z nás majú ešte stále v živej pamäti návštevu Svätého otca Františka v našej krajine v septembri minulého roku. Táto návšteva sa niesla v znamení motta:  S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom. V duchu tohto motta bolo zhotovené aj logo, ktoré malo túto tému vyjadriť. V jeho spodnej časti bola vyobrazená cesta, ktorá smeruje ku krížu. Okolo nej srdce, ktoré vyjadruje lásku svätého Jozefa a Panny Márie, patrónky Slovenska, k Pánu Ježišovi. Sedem hviezd pripomínalo meno, ktorým ľudia tradične nazývajú Pannu Máriu: „Sedembolestná.“ Svätá Rodina nás povzbudzuje kráčať po ceste za Ježišom. Platí to stále, no v týchto dňoch máme tieto vznešené postavy pred očami takmer na každom kroku, v domácnostiach, v chrámoch i na námestiach. Aby sme udalosť betlehemskej noci i všetkého, čo nasledovalo potom, nedegradovali len na sentimentálny príbeh, započúvajme sa teraz do slov stredovekého Učiteľa Cirkvi svätého Bernarda, ktorý nás pozýva k odvážnemu kroku: objaviť v sebe Máriu, Jozefa i malého Ježiša:

         „Evanjelista hovorí: „Pastieri sa poponáhľali a našli Máriu, Jozefa i dieťa uložené v jasliach.“ Tak ako Spasiteľovo detstvo celkom iste predstavuje pokoru, rovnako vhodne je tu skrze Pannu naznačená zdržanlivosť a skrze Jozefa, muža spravodlivého, ktorého evanjelium chváli, je naznačená spravodlivosť. Kto by nevedel, že k telu patrí zdržanlivosť? Spravodlivosť zasa je cnosť, ktorá každému dáva to, čo je jeho, a preto je vo vzťahu k blížnym nevyhnutná. Pokora nás zmieruje s Bohom a robí nás podriadenými Bohu. Bohu sa páči, keď sme pokorní, ako to vyjadrila aj svätá Panna slovami: „Zhliadol na pokoru svojej služobnice.“ Preto kto je necudný, hreší proti svojmu telu; kto je nespravodlivý, hreší proti blížnemu a kto sa povyšuje a nadúva, hreší proti Bohu. Smilník sám seba zbavuje cti, nespravodlivý obťažuje blížneho a povýšenecký človek uráža Boha. „Svoju slávu nedám inému“, hovorí Pán ústami proroka Izaiáša (Iz 42, 8), lenže pyšný človek hovorí: Ja si ju prisvojím, aj keď mi ju ty nedáš. Pyšnému človeku sa nepáči zvestovanie anjela, ktorý ohlasuje slávu Bohu a pokoj ľuďom. Taký človek neuctieva Boha, ale vyvyšuje sa nad neho, preto je bezbožný a neverný. Veď čo iné je nábožnosť ak nie úcta pred Bohom? A kto iný si ctí Boha ak nie ten, kto sa mu dobrovoľne podriaďuje a ako oči služobníkov hľadia na ruky ich pánov, tak oči jeho srdca hľadia na Pána?

Aby  sme teda mohli v sebe vždycky nájsť Máriu, Jozefa i dieťatko uložené do jasieľ, žime rozumne, nábožne a spravodlivo v tomto veku. Práve preto sa zjavila Božia milosť, aby nás vychovávala a tak rovnako sa ukáže i jeho sláva. Veď v Písme čítaš: Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom  a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha (Tít 2, 11-13a). V malom dieťati sa ukázala milosť, aby nás vychovávala. Ale to dieťa bude raz veľké, ako o ňom povedal Gabriel. A tých, ktorých ako malé dieťa vychováva k pokore srdca a k miernosti, pozdvihne potom k veľkosti a sláve ten, ktorý príde ako veľký a slávny, Ježiš Kristus, náš Pán.“

Milí poslucháči, v duchu slov svätého Bernarda, kráčajme za pokorným dieťaťom Ježišom spolu s cudnou Máriou a spravodlivým Jozefom, či inými slovami,  ozdobme sa týmito troma perlami: pokorou, cudnosťou a spravodlivosťou, a to aj za cenu toho, že je to spojené s rizikom. Usilovať totiž o tieto hodnoty, znamená usilovať o niečo, čo sa dnes nenosí, ba dokonca, čo je dnes vystavené na posmech, a to znamená, že idylka romantického Betlehema sa nám zrazu rozplynie a ocitneme sa v realite Betlehema ako Mária s Jozefom, klopkajúci na dvere, no neprijatí a odmietnutí. Lenže toto nemohlo stáť v ceste príchodu Boha na svet, Boha ktorému anjeli ohlásili slávu na výsostiach a  ľuďom dobrej vôle na zemi - pokoj.