Biblické postavy (5): Archanjeli

V predposledný septembrový deň sa v liturgii slávi trojica málo známych bytostí, ktorí sú označovaní za archanjelov. Odkiaľ sa vzali archanjeli? Vystupujú v Biblii? Čo o nich Písmo hovorí?

Termín archanjel po grécky archangelos pravdepodobne pochádza z mimobiblickej apokryfnej literatúry, teda z textov z grécko-rímskej doby medzi vznikom najmladších starozákonných kníh a najstarších novozákonných textov. V gréckom preklade Starého zákona, v Septuaginte, sa slovo archangelos (archanjel) 

nevyskytuje. Septuaginta pozná len bytosti označované výrazom anjel, pričom príslušné grécke slovo angelos je ekvivalentom hebrejského výrazu malak – posol, alebo Boží vyslanec.

V Novom zákone sa slovo archanjel, archangelos objavuje dvakrát: v Prvom liste Solúnčanom a v Júdovom liste. V prvom liste do Solúnu, ktorý je mimochodom najstarším novozákonným textom, sa apoštol Pavol zaoberá otázkou Ježišovho druhého príchodu, keď píše: „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví“ (1 Sol 4,16). Apoštol sa tu s veľkou pravdepodobnosťou odvoláva práve na obrazy známe jeho adresátom z dobovej apokalyptickej literatúry, z apokryfných textov, ktoré boli vo veľkej vážnosti, ale nestali sa súčasťou biblického kánonu.

Autor Júdovho listu zjavne tiež čerpá z mimobiblických apokryfných zdrojov, pravdepodobne z legiend o Mojžišovi, keď v deviatom verši spomína, ako sa „archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo“ (Júd 9).

V oboch prípadoch je zrejmé, že autor listu Solúnčanom (apoštol Pavol) i pisateľ, ktorého tradícia nazýva Júda, pri hlásaní evanjelia dokážu viesť plodný dialóg s kultúrnym dedičstvom adresátov, ktorých oslovujú. Zároveň možno obdivovať, nakoľko je i nebiblické literárne bohatstvo starovekého blízkeho východu popretkávané obrazmi a pojmami načerpanými v knihách, ktoré označujeme za Sväté písmo.

Zostaviť profil archanjelov na základe biblických textov je teda úloha ťažká, možno až nesplniteľná. Dve skromné zmienky o týchto tajuplných bytostiach, ktoré v Novom zákone predsa len možno nájsť, nás však môžu inšpirovať k uvažovaniu nad niekoľkými otázkami:

Ako môže evanjelium nadväzovať dialóg s kultúrou dnešnej doby? Aké pojmy, obrazy, predstavy či očakávania nosia v hlave Európania, Američania, Afričania, Aziati či Austrálčania dvadsiateho prvého storočia? Ako môže Kristus dnes osloviť a vykúpiť ich digitálny či multimediálny myšlienkový systém? Ako môžu kresťania v súčasnej dobe inšpirovať, pretvárať a posväcovať súčasnú kultúru bohatstvom biblického posolstva?