Spoznávanie Jánovej apokalypsy (3): Ježiš pozná svojich

Drahí bratia a sestry,

Pri poslednom zamyslení nad Jánovou apokalypsou sme vstúpili do cyklu siedmich Kristových listov cirkevným komunitám, ktoré hovoria o jeho veľkej láske a starostlivosti o Cirkev. Ježiš je pozorný na všetko, čo jeho ľud prežíva, vedie a očisťuje si ho svojím slovom. Hoci sa dané listy týkajú konkrétneho prežívania týchto komunít, Ježišove usmernenia sú posolstvom pre celú Cirkev. Po predstavení prvých štyroch listov sa dnes pozrieme na zvyšné tri: list sardskej, filadelfskej a laodicejskej cirkvi.

V liste sardskej cirkvi je Ježiš vykreslený ako ten, kto pozná skutočnú povahu vecí. Hoci si komunita myslí, že je živá, Ježiš ju upozorňuje na opak. Povzbudzuje ju k posilneniu dobrých vecí, ktoré sú v nej ešte prítomné, pretože on na ňu nepozerá tak ako ľudia, ktorí ju obdivujú. Pozýva ju vrátiť sa k prvotnej čistote viery, ktorá jej bola odovzdaná a konať pokánie. Výraz „konaj pokánie“ prekladá grécke slovo metanoezon. To sa dá doslovne preložiť ako „zmeň zmýšľanie“, možno až expresívne: „obráť svoje zmýšľanie naruby“. Nejedná sa teda len o priznanie vlastnej hriešnosti, ale ešte viac: ide o nový pohľad na svet. Hoci Ježiš v prípade tejto komunity začal negatívne, vyzdvihuje aj vernosť niektorých jej členov a sľubuje im nebeskú odmenu.

Aj list do Filadelfie udivuje pri pohľade na Ježišov súcit a lásku k cirkevnej komunite. Vidí, že má málo síl, preto necháva pred ňou otvorené dvere, čiže možnosť niečo dosiahnuť. Napriek tomu, že je taká biedna a slabá, Ježiš jej dá dar, že sa pred ňou poklonia jej protivníci. „Ochrániť pred hodinou skúšky“ znamená pravdepodobne „dať možnosť vytrvať a nepodľahnúť“. Ako sa dozvieme v nasledujúcich kapitolách Jánovej apokalypsy, Boží ľud nie je celkom uchránený pred ťažkosťami tohto života, avšak má od Boha silu všetko prejsť a zostať mu verný. Dar víťazovi nás môže udiviť, lebo Ježiš hovorí, že z víťaza urobí stĺp v Božom chráme. Stĺp tu treba chápať ako metaforu sily, pevnosti, autority a vážnosti, ktorá bude patriť tomu, kto zostane verný Bohu až do konca.

V liste do Laodicejskej cirkvi sa Ježiš predstavuje ako počiatok Božích stvorení. Nie preto, že by bol jedným z nich, ale že z neho pochádzajú. Následne hovorí známy výrok o vlažnosti komunity: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst“ (Zjv 3,15-16). Výraz „vypľúvam z úst“ sa zdá byť v gréckom jazyku expresívnejší, so zmyslom vyvrátiť. Poukazuje na „vyvrhnutie“/“zavrhnutie“ komunity, ktorá je pre Ježiša neprijateľná pre svoju vlažnosť. Komunita si navyše myslí, že je dokonalá a sebestačná, preto jej Ježiš adresuje ostré slová, aby ju vytrhol z jej delíria. Dáva jej však hneď aj návod, ako túto situáciu zmeniť. Na záver dáva všetkým víťazom, čiže tým, ktorí mu zostanú verní až do konca, prísľub, že spolu s ním zasadnú na trón.

Listy siedmim cirkvám tvoria prvú časť Jánovej apokalypsy, ktorá hovorí o formácii Cirkvi prostredníctvom Ježišovho slova. Druhá časť, ktorej sa budeme venovať nabudúce, nám predstaví formáciu sveta prostredníctvom rozličných udalostí. Božie slovo neustále očisťuje Cirkev, napráva ju a robí ju stále žiarivejšou podobou jej Ženícha. Preto každý z nás, ktorý túži napredovať vo vzťahu k Bohu, má v Božom slove záruku správnosti a akúsi lampu, ktorá žiari na všetkých chodníkoch jeho života.