Peter Dufka SJ: Modlitba ako cesta

Dnes by sme sa chceli venovať definícii, ktorá ma iný  charakter: Modlitba ako cesta.  V mnohých bodoch nám táto modlitba môže pripomínať cestu troch Kráľov do Betlehema, slávnosť Zjavenia Pána, ktorú sme práve včera slávili. Môžeme si všimnúť dynamiku modlitby, ktorá má istý začiatok, priebeh a zavŕšenie podobne, ako to bolo s cestou mudrcov do Betlehema. 

1.     Začiatok cesty

Každý začiatok cesty si vyžaduje  zanechanie akejsi komfortnej zóny zaužívaných návykov a  obmedziť na len na malé množstvo vecí, ktoré si môžeme so sebou zobrať.  A toto je niečo, čo charakterizuje nielen cestu Mudrcov do Betlehema, ale i našu cestu  za Ježišom prostredníctvom modlitby. 

 a) Niekam ísť znamená súčasne opustiť pohodlie domácich stereotypov. Psychológia hovorí o istej komfortnej zóne, v ktorej sa človek cíti bezpečne a nerád ju opúšťa. Komfortná zóna však neraz udržuje i pocit falošnej spokojnosti. Pri modlitbe je to podobne. I tu treba získať nové návyky, opustiť komfortnú zónu  minulých návykov a osvojiť si nové.   Človek by si mal na začiatku stabilizovať miesto a čas, kde a kedy sa bude pravidelne modliť. Toto je niečo, čo k začiatku modlitbového života zaiste patrí.   

b) Na  cestu si zvyčajne nemôžeme vziať veľa vecí – musíme teda selektovať a niektorých vecí sa zriecť. Tak ako letecké spoločnosti určujú maximálnu povolenú hmotnosť batožiny, ktorú si cestujúci môžu vziať do  lietadla, podobne je to i v duchovnej oblasti. Blahoslavený Ján Solitarius, ktorý žil v Sýrii na začiatku 6. storočia, rozlišuje tri stupne opustenia alebo odstupu, ktoré by na začiatku cesty prehĺbeného modlitbového života nemali chýbať.                                                                 

1.  Odstup od materiálnych vecí a od prílišnej naviazanosti na ne. Tu možno aplikovať známu zásadu „duševnej hygieny“. Táto zásada hovorí, že veci ktoré nepoužívame viac, ako jeden rok,  v skutočnosti nepotrebujeme. Tieto veci nám zbytočne zavadzajú a oberajú nás o čas a energiu, ktorú môžeme venovať ľuďom, a predovšetkým Bohu.                                                                                                 

2. Odstup od vášní a zlých návykov. Tento odstup je ďalšou dôležitou zložkou modlitby, pretože srdce, plné vášni a zlých návykov, nikdy nebude schopné zachytiť duchovné podnety, cez ktoré k nám Boh hovorí.                                

3. Odstup od svojich predstáv o modlitbe. Pri modlitbe náš duch  stúpa nielen silou našich schopnosti, ale samotný Boh vstupuje do nášho úsilia o lepšiu modlitbu a pomáha nám.  

Ľudia, ktorí nedokážu aspoň čiastočne realizovať tieto tri odstupy, nedokážu  sa pohnúť smerom, ktorý vedie k stretnutiu s Pánom prostredníctvom modlitby.

2.     Priebeh cesty

„Videli sme jeho hviezdu na východe“. Po prečítaní  Matúšovho evanjelia, ktoré hovorí o tejto udalosti,  človek môže mať dojem, že cesta mudrcov bola pomerne jednoduchá. Veď mali akési GPS  v podobe hviezdy, ktorá ich viedla. Nie je tomu celkom tak.  

V  gréckom texte sa používa výraz anatole, čo môže znamenať nie východ ako  zemepisnú stranu, ale ako vychádzanie, zjavenie sa  hviezdy. Hviezda sa objavila iba na začiatku ich cesty a potom zmizla. Znova sa objavila až na konci, keď už cestovali z Jeruzalema do Betlehema. Vtedy, keď ju už až tak veľmi nepotrebovali, nakoľko presné inštrukcie, ako sa dostať do Betlehema, dostali v Jeruzaleme od kňazov a zákonníkov ľudu.                                                                          

A toto je obraz všetkých tých, ktorí sa odhodlajú k obnove duchovného života prostredníctvom modlitby.  Na začiatku sa cesta zdá jednoduchá, dobre označená.  Avšak,  po istom čase sa na ceste modlitby môžeme stratiť. Pravidelné momenty v tichosti pred Pánom sa im začnú zdať neznesiteľne dlhé a prázdne. Niektorí autori hovoria o strete vízie a kreativity, ktoré máme živiť celý život. Vízia je ako sen, ktorý snívame s otvorenými očami, za čím túžime a o čo prosíme. Vekom i okolnosťami sa môže zmeniť, modifikovať, niekedy musí prejsť boľavou očistou, ale nikdy z nášho života nesmie zmiznúť. Ak zmizne, postupne sa začneme strácať vitalita nášho kresťanského povolania.                                                                             

Nedávno nám rektor školy poslal link na krátky dokument o našom bývalom študentovi, ktorý sa po ukončení doktorátu z histórie vrátil na Ukrajinu. Dokument bol nakrútený v rehabilitačnom centre, kde sa Olek učil používať protézu ľavej ruky a nohy. Vojna zmenila jeho životnú víziu natoľko, že si už nikdy nezahrá futbal a histórii sa bude môcť venovať len v miere, v akej mu to zdravotný stav dovolí. Mal som však z neho dojem, že vízia jeho života prešla boľavou premenou, ale sa nestratila. Jeho duchovný život a modlitba narástli do oveľa väčších rozmerov.

3.    Zavŕšenie cesty

Mudrci neboli  duchovné autority, boli to skôr astronómovia, vedci a bádatelia. Hľadali budúceho židovského kráľa,  a keď ho našli, vzdali mu úctu.  Mudrci prišli až do Jeruzalema, pretože mali poznanie. Ich poznatky im pomohli čítať znamenia časov. Avšak, o Betleheme sa dozvedia z Písma, ktoré citovali veľkňazi a zákonníci ľudu. Posledný krok môže urobiť len viera. Iba Božie slovo môže ukázať na presné miesto, kde sa  Ježiš narodil.

Je veľa vysoko vzdelaných ľudí, právnikov, lekárov, ktorí sa svojím vzdelaním môžu priblížiť k Bohu, ale stretnúť sa s ním osobne možno len prostredníctvom Božieho slova, v modlitbe a adorácii. Toto nie je poznávanie rozumom a intelektom, ale poznávanie srdcom, vierou a predovšetkým vytrvalou modlitbou.

Milí priatelia, nech nám  začiatok roka i včerajšia slávnosť Zjavenia Pána pômôžu k tomu, aby sme vykočili na cestu, ktorá vedie k stretnutiu so živím Ježišom prostredníctvom modlitby.