Peter Dufka SJ: Modlitba (3) – prináša život, pokoj a povznesenie ducha

Dnes by sme sa chceli venovať definícii, ktorá ma iný charakter: Modlitba prináša život,  pokoj a povznesenie ducha. Ide skôr o účinky modlitby, ktoré sa po istom čase  udomácnili v srdci človeka, ktorý sa modlí.

Na úvod je vhodne podotknúť, že keď hovoríme o definícii modlitby, používame pomerne nevhodný výraz. Slovo definícia je z latinského slova definire – čo znamená vymedzenie, určenie konca. Modlitba akékoľvek vymedzenie presahuje, nemôžeme ju vymedziť či limitovať.                      

1. Modlitba prináša život

Pri oslave narodenín, hlavne tých vyššieho veku, zvykneme povedať: Počet rokov je len číslo, dôležité je, na koľko sa človek cíti. I keď obyčajne má táto veta len odľahčujúci charakter, ktorou chceme relativizovať pribúdajúci počet rokov, do istej miery zachytáva realitu, ktorú duchovní autori nazývajú spirito vivificante. Duch, ktorý oživuje. Je skutočne nemálo ľudí, ktorí sú i napriek veku veľmi duchaplní, radostní a kreatívni. V mnohom prevyšujú kreativitu a vitalitu mladistvých. Akoby boli napojení na zdroj, ktorý im napriek veku dodáva nové sily a duchovné impulzy. Duchovní autori hovoria o tom, že na človeka majú vplyv mnohé impulzy a stimuly, ktoré majú psychický i duchovný charakter. Prítomnosť jedného z nich je zásadná, a to je Boží duch, duch, ktorý oživuje.

Je dobré vedieť, čo podmieňuje fyzické zdravie človeka a koľko vitamínov, hlavne v čase rôznych chorôb, či infekcií, potrebuje. Prítomnosť Ducha Svätého niektorí autori pripodobňujú práve k vitamínom. Nielen, že zvyšujú imunitu organizmu, chránia náš duchovný svet pred útokmi zlého, ale poskytujú všetko, čo potrebujeme k zdravému životu.                                                                                 

O živote hovorí predovšetkým evanjelium podľa svätého Jána. Slovo život sa u svätého Matúša vyskytuje osemkrát, u svätého Marka štyrikrát, u svätého Lukáša šesťkrát a u svätého Jána tridsaťšesť krát. Pojem život je úzko viazaný na osobu Ježiša Krista, ktorý povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere“. (Jn 10,10). Modlitba je prostriedok na prijatie Božieho ducha, ducha Kristovho, ktorý dáva život vo svojich mnohotvárnych podobách.

2. Pokoj

Akákoľvek systematická a dlhodobá činnosť zanechá na človeku stopy. Neplatí to len o jeho mentálnej aktivite, ktorá niekedy môže byť označená ako „profesionálna  formácia či deformácia“, ale i o jeho tvári či jeho vonkajšom správaní. Viditeľným spôsobom črty tváre po istom čase nesú stopy toho, čím sa človek zaoberá a čo nosí podstatne svojom srdci. Toto platí predovšetkým o modlitbe. Akýsi tajomný pokoj sa odráža na tvári človeka, ktorý sa modlí. Jeden z cieľov modlitby je nájsť Boha v pokoji, alebo skôr, pokoj v Bohu. Boha nájdeme vtedy, keď nájdeme pravý pokoj. Keď je náš pokoj len chvíľkový, je to preto, že sme nenašli ani pravého Boha, ani pravý pokoj.

Modlitba, viac než čokoľvek iné, musí byť pokojná a vytrvalá, inak sa k nám Boh nepriblíži. On k nám prichádza oveľa viac, než my k nemu inklinujeme.

Môžeme prosiť o čokoľvek! O chlieb, o materiálne dobrá, či o vylepšenie našich vzťahov. Ale ak v modlitbe vytrváme, nakoniec si uvedomíme, že jediná vec, za ktorú sa oplatí tak dlho modliť, je Duch Svätý, ktorý je darcom pokoja.  

Duch nás núti modliť sa bez toho, aby sme si to uvedomovali. Sme si vedomí len toho, že sme hladní, že sa bojíme, že máme nedostatok. Ak sa však modlíme vytrvalo, nakoniec dostaneme to, čo je syntézou všetkých darov. Ducha, ktorý prináša pokoj a je zábleskom večného života v nás.  Sv. Izák  Sýrsky (613-700) raz povedal: „Pane, naplň moje srdce túžbou po večnom živote, ktorý prináša pokoj“.                      

3. Povznesenie ducha

Silný hudobný zážitok ľudí, ktorí odchádzajú z koncertnej sály, sa dá vypozorovať i na fyzickej úrovni. Akási tichá radosť, či nadšenie, sa jemne odzrkadľuje na ich tvárach. Akoby práve zostúpili na zem, do reality, z ktorej sa na čas vzdialili vďaka umeleckému zážitku.    

Gréčtina na vyjadrene výstupu používa výraz anabasis. Tento výraz bol predovšetkým používaný na vyjadrenie nanebovstúpenia Pána. K tomuto druhu stúpania dochádza vďaka vlastným silám subjektu. Pri modlitbe je to však trochu inak. Tu náš príspevok k výstupu ducha je často minimálny. Boh nám dal schopnosť, vďaka ktorej môžeme pozdvihnúť myseľ, avšak samotná modlitba predpokladá iného, ktorý nás povznáša. Pri modlitbe sme preto pozdvihovaní nielen silou vlastných schopností a či intelektu, ale samotným Bohom, ktorý nás chce mať pri sebe.

Každý z nás má hodnotu i podľa objektu, ku ktorému sa približuje, podľa osoby v  blízkosti ktorej túži zotrvať, s ktorou túži vytvoriť priateľstvo. Práve táto blízkosť nás podstatne mení. Veď i naše slovenské porekadlo hovorí: „Povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem, kto si“. Existuje mnoho objektov, ku ktorým sa vedome či podvedome približujeme, avšak nie všetky z nich majú dvíhajúcu tendenciu. 

Naša modlitba je vždy dynamická. Má mnoho foriem, vždy je v pohybe, vždy nás pozdvihuje. Každý pohyb smerom k Bohu, či už má podobu túžby, snahy alebo ľútosti je modlitbou. Tento vzostup je úľavou, povznesením, ktoré sa dá pripodobniť tomu, keď absolvujeme výstup do hôr. Lepšie sa nám dýcha, pretože vzduch je čistejší. Cítime sa ľahšie a je nám príjemnejšie. Keď vystúpime k Bohu prostredníctvom modlitby, je prirodzené, že sa cítime ľahšie. 

Modlitba teda nespočíva iba v tom, že Bohu niečo povieme, ani v tom, že počujeme, ako nám Boh niečo hovorí. Nie je to ani monológ, ani dialóg. Je to pozdvihnutie ducha k Bohu.

Milí priatelia, modlitba so sebou prináša Ducha Oživovateľa, prináša pokoj a dvíha ducha. Nech sa nám podarí zažiť tieto účinky modlitby a nech sa udomácnia v našich srdciach.