Biblické postavy (11): Sv. Jozef

O Ježišovom zákonnom zástupcovi najviac rozpráva evanjelista Matúš a označuje ho za človeka spravodlivého. V čom ale spočíva Jozefova spravodlivosť? Evanjelista je síce extrémne stručný, no v tých najdôležitejších skutočnostiach je i obdivuhodne presný, takže sa netreba uchyľovať k dohadom.

V prvej kapitole Matúšovho evanjelia, hneď po náročných sedemnástich veršoch Ježišovho rodokmeňa čítame: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto:

Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.“

Evanjelista zoraďuje tesne vedľa seba niekoľko zásadných informácií bez toho, že by explicitne špecifikoval, aké sú ich príčinné súvislosti. K pochopeniu príčin môže (ale žiaľ i nemusí) čitateľ dospieť sám. Tou prvou skutočnosťou je Máriino tehotenstvo spôsobené mocou Ducha Svätého. Ako druhá  nasleduje informácia o Jozefovej spravodlivosti. Tretí fakt predstavuje Jozefov zámer prepustiť tehotnú Máriu. Nakoniec evanjelista doplňuje štvrtú informáciu o tom, že Jozef chcel svoj zámer uskutočniť potajomky. Iba tomuto poslednému detailu predchádza vysvetlenie dôvodu. Jozef nechcel Máriu vystaviť potupe, preto chcel jednať potajomky. Príčinné súvislosti medzi ostatnými faktami však objasnené nie sú. Uponáhľaná myseľ čitateľa teda automaticky odôvodňuje Jozefovo rozhodnutie prepustiť Máriu jej tehotenstvom. Výsledkom takéhoto skratového prepojenia je ale veľmi nepodarená karikatúra. Takýto Jozef by bol síce obozretný, ale predovšetkým dosť podozrievavý. Naozaj by Boh hodlal zveriť starostlivosť o svojho Syna takémuto typu osobnosti? Aký je Jozefov skutočný profil na základe Matúšovho evanjelia?

Tou prvou a najzásadnejšou skutočnosťou je Máriino tehotenstvo spôsobené mocou Ducha Svätého. Spúšťačom všetkého, čo nasleduje, nie je len informácia, že Mária počala, ale fakt, že počala z Ducha Svätého. Evanjelista v gréčtine používa pasívny tvar slovesa „ukázalo sa“ alebo „zistilo sa“. Neupresňuje pritom, ktoré postavy dospeli k tomuto poznaniu. O svojom tehotenstve a o tom, že je spôsobené Duchom Svätým istotne vie sama Mária. Text ale ani trochu nenasvedčuje tomu, že by o ňom nevedelo aj jej najbližšie okolie a teda aj nastávajúci manžel Jozef. Keby Matúš chcel čo i len trochu naznačiť Jozefovu neistotu a podozrenie ohľadom pôvodcu Máriinho tehotenstva, povedal by: ukázalo sa, že Mária počala. Ani jeden z gréckych rukopisov však takúto alternatívu neponúka. Keby naopak evanjelista chcel naznačiť že informáciu o Máriinom počatí z Ducha Svätého tu anticipuje iba pre svojich čitateľov, pričom postavy príbehu k nej nemajú prístup, vynechal by sloveso „ukázalo sa“ a ponechal by iba výraz: Mária počala z Ducha Svätého. Ani táto alternatíva sa v gréckych rukopisoch nikde nenachádza. Oprávnene teda možno uzavrieť, že Jozef vie nielen o Máriinom tehotenstve, ale je mu tiež jasné, že počatie je spôsobené Božou mocou.

Ďalšou informáciou je Jozefovo rozhodnutie potajomky Máriu prepustiť. Evanjelista explicitne zdôvodňuje toto rozhodnutie Jozefovou spravodlivosťou. K čomu presne sa ale táto spravodlivosť viaže? Súvisí so samotným prepustením alebo s jeho tajnou realizáciou? Keby Jozef oprávnene podozrieval Máriu z nevery, Mojžišov zákon by mu prepustenie manželky umožňoval, ale nenariaďoval. S rozhodnutím o prepustení teda Jozefova spravodlivosť nutne nesúvisí. A nemožno ju klásť do súvislosti ani so zamýšľanou utajenou realizáciou prepustenia. Mojžišov zákon totiž pri rozvode nepredpokladá žiadne verejné a už vôbec nie tajné procedúry. Umožňuje iba vystavenie priepustného listu. Striktne logicky teda spravodlivosť nevedie Jozefa k tomu, aby Máriu prepustil, lebo je už tehotná, a tiež nie k tomu, aby tak urobil tajne. Prečo teda Jozef, ak je spravodlivý, dospel k takémuto rozhodnutiu?

Objasnenie treba hľadať ešte v predchádzajúcom kroku. Jozef zjavne vie, že Máriino počaté Dieťa je od Boha. Práve preto mu jeho spravodlivosť velí ustúpiť zo sféry, ktorá evidentne patrí výlučne Bohu. Inými slovami, spravodlivý Jozef neuvažuje o prepustení preto, že by podozrieval Máriu z nevery, ale preto, že – podľa spravodlivosti – by mal ponechať Bohu to, čo je Božie. Tajné uskutočnenie tohto rozhodnutia je pochopiteľné, lebo nie všetci z Máriinho okolia majú možnosť či schopnosť porozumieť i uveriť všetkým relevantným okolnostiam.

Práve v týchto súvislostiach sa plne objasňuje i následná Božia intervencia do sledu udalostí. Podľa obvyklých prekladov anjel adresuje Jozefovi slová: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš.“ Na prvý pohľad sa zdá, že anjel konečne poskytuje Jozefovi chýbajúcu informáciu o Božskom pôvode Máriinho dieťaťa. Grécke súvetie je ale omnoho subtílnejšie a dá sa interpretovať nasledovne: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo hoci to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého a porodí syna, budeš to ty, kto mu dá meno...“

Anjel teda neinformuje Jozefa o pôvodcovi Máriinho tehotenstva, ale pozýva Jozefa k tomu, aby pred svetom v plnej miere prijal legálnu zodpovednosť za Božieho Syna, čo uskutoční tým, že dá Dieťaťu meno.

Práve vo svetle týchto drobných detailov textu evanjelia naplno vyniká krása Jozefovej osobnosti. Jozef nie je neinformovaná, nedôvtipná, podozrievavá a tak trochu bojazlivá vedľajšia postava dejín spásy, ale dobre informovaný, logicky uvažujúci, diskrétny a múdry muž, na ktorého sa dá spoľahnúť.