Biblické postavy (14): Kain a Ábel II.

Pánov záujem o Ábelovu obetu rozhodne neznamená nezáujem o Kaina. Slovenský preklad štvrtej kapitoly knihy Genezis spomína, že Pán zhliadol na Ábelove dary a tento archaický výraz čitateľovi akosi okamžite evokuje blahosklonný prejav záujmu vysoko postavenej osoby o podriadeného. Pomerne zriedkavé hebrejské sloveso, ktoré sa tu opakuje dvakrát po sebe, však v origináli nutne nenesie takéto konotácie. V niektorých biblických textoch označuje napríklad skúmavý pohľad. I tu môže teda vyjadrovať, že Pán sa zahľadel na Ábelove dary spýtavo. Keďže doposiaľ vyrozprávaný biblický príbeh zatiaľ vôbec nespomínal možnosť obetovať Stvoriteľovi jeho vlastné tvory, Pánov pozorný pohľad môže viesť čitateľa k premýšľaniu, prečo vlastne dvaja bratia zrazu prišli s takýmto nápadom. Biblický príbeh jednoznačne uvádza, že s tým začal Kain. Spôsob, ako Pán hľadí na Ábelove dary, teda môže čitateľa viesť i k otázke, či azda Pán nehodlá Ábela odrádzať od urputnej snahy napodobňovať a dokonca predstihnúť staršieho brata, bez ohľadu na to či je Kainovo počínanie zmysluplné.

Zatiaľ čo čitateľ s tichým rešpektom stojí pred viacerými možnosťami, Kain má vo všetkom jasno. Ani trochu nepočíta s možnosťou, že by Pánov pohľad nemusel byť vyjadrením preferencií voči jednému a nezáujmu o druhého. „Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár,“ (Gen 4,5b) informuje rozprávač, a pokračuje: „Tu povedal Pán Kainovi:

»Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár?«“ (Gen 4,6). Nápadná zhoda medzi obidvoma vetami naznačuje, že Pán si Kaina dobre všíma. Boží výrok len vynecháva príslovku „veľmi“, akoby text naznačoval, že Pán chce schladiť Kainove negatívne emócie. Vo svetle Božej pozornosti teda ešte kontrastnejšie vyniká Kainov ostentatívny nezáujem o Pána. Na otázku nijako nereaguje, ale obracia sa na svojho brata. Podľa slovenského i iných moderných prekladov Kain hovorí: „Vyjdime si von!“ (porov. Gen, 4,8). Náš text sa tu však opiera o grécku Septuagintu a latinskú Vulgátu, lebo hebrejské rukopisy žiadne Kainove slová neuvádzajú. Zatiaľ čo sa preklady do gréčtiny, latinčiny i do aramejčiny pokúšajú vyriešiť ošemetnú situáciu vyplnením trápneho mlčania, hebrejský text naznačuje, že ku komunikácii medzi bratmi nedochádza. A čitateľ sa neubráni myšlienke, že následná vražda je len fyzickým dokonaním toho, čo Kain vo svojom vnútri už uskutočnil. Ábel je pre neho mŕtvy už dávno. Kainova odpoveď na Pánovu otázku „Kde je tvoj brat Ábel?“ potvrdzuje túto hypotézu. „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ (Gen 4,9) ohradzuje sa Kain. Keby sa Pán pýtal iba, kde je Ábel, bola by Kainova prvá veta („Neviem.“) pustou lžou. Keďže Pán v otázke výslovne označuje Ábela za Kainovho brata, je v jeho bezočivej odpovedi predsa len štipka pravdy. Kain nevie, kde má brata, nevie, že vôbec má brata, lebo Ábela nikdy za brata nepovažoval. Vždy bol pre neho vzduch (heḇel). Aj jeho rétorická otázka potvrdzuje, že Kain zásadne odmieta nechať sa definovať vzťahom k bratovi. Avšak žiadna zem neposkytne pevnú pôdu pod nohami tomu, kto sa odmieta ukotviť vo vzťahoch k ľuďom. „Keď budeš obrábať zem, nebude ti už dávať silu,“ tak znejú Pánove slová v hebrejskom origináli, pričom naznačujú, že nejde ani tak o  poľnohospodársku úrodu, ako skôr o to, že Kainova práca je vo svojej podstate prázdna, lebo Kain poprel zásadné hodnoty, ku ktorým je akákoľvek ľudská činnosť podstatne zameraná. To čo sa na prvý pohľad javí ako Boží trest, je vlastne objektívny popis spôsobu života, ku ktorému sa Kain svojim skutkom prihlásil.

Kainova reakcia na Pánove slová je otvorená viacerým interpretáciám. Kain možno urputne odmieta prijať dôsledky svojho konania a ohrádza sa: „Môj trest je príliš veľký, aby som ho uniesol.“ Alebo na neho doľahla závažnosť spáchanej vraždy, takže popiera akúkoľvek možnosť pokánia: „Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený.“ Je však tiež možné, že Kain konečne s ľútosťou uznáva závažnosť svojho skutku a pripúšťa, že dôsledky, ktoré má niesť, nie sú vonkoncom také ťažké, ako samotné previnenie, ktoré ich spôsobilo: „Moja vina je väčšia, než aby som ju uniesol“ (porov. Gen 4,13).

Keďže Kain sa v ďalšej vete odvoláva na Pánove slová, keď hovorí: „budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi“(porov Gen 4,14), možno usudzovať, že už sa nahnevane neohrádza, ale prijíma svoj údel. Žiaľ tým najtragickejším rysom jeho osobnosti je, že i v túto chvíľu zostáva beznádejne zahľadený do seba a rozvíja úplne nerozumné scenáre. Absurditu Kainových predstáv má na dlani samozrejme predovšetkým čitateľ biblického príbehu. Ako to už vyšlo najavo u Kainových rodičov, ukryť sa pred Pánovou tvárou je holý nezmysel. Pán ale ani trochu Kainom nepohŕda a ani v tejto chvíli mu neprestáva prejavovať starostlivosť, ktorú Kain tak slepo závidel svojmu bratovi.