Za tých, čo utekajú z vlasti – Apoštolát modlitby na jún

Prijatie migrantov je politická téma, ale to je len jeden aspekt. Prv než politické argumenty musí totiž prehovoriť ľudskosť. Je jasné, že na prvom mieste treba migrácii predchádzať. Bojovať proti vojne a hladu, predchádzať krízovým situáciám. Ale v prvom rade ide o ľudskosť. Pápež František to dáva najavo pri každej príležitosti a zdôrazňuje, že migrant nie je číslo, ale osoba. Pretože každý človek nosí v sebe črty Krista.   

Položme si otázku: Považujem sa za blížneho človeku v núdzi, ktorého dôstojnosti sa treba zastať? V dokumente Dikastéria pre náuku viery s názvom Dignitas infinita (Nekonečná dôstojnosť, z 2. apríla 2024) sa medzi ťažké prečiny proti ľudskej dôstojnosti zaraďujú aj útrapy migrantov:

„Migranti patria medzi prvé obete mnohorakých foriem chudoby. Nielenže je im upieraná dôstojnosť v ich domovských krajinách, ale ich životy sú ohrozené, pretože už nemajú prostriedky na založenie rodiny, na prácu alebo na obživu.

Po príchode do krajín, ktoré by ich mali byť schopné prijať, migranti nie sú vnímaní ako osoby, ktoré majú rovnaké právo ako ostatní zúčastňovať sa na živote spoločnosti, a zabúda sa, že majú rovnakú vnútornú dôstojnosť ako každý človek.

Nikto nikdy otvorene nepoprie, že sú ľudskými bytosťami; v praxi však svojimi rozhodnutiami a spôsobom, akým s nimi zaobchádzame, môžeme ukázať, že ich považujeme za menejcenných, menej dôležitých, menej ľudských.

Preto je naliehavo potrebné pamätať na to, že každý migrant je ľudská osoba, ktorá ako taká má základné, neodňateľné práva, ktoré musí rešpektovať každý a za každých okolností.

Prijímanie migrantov je dôležitým a zmysluplným spôsobom obrany neodňateľnej dôstojnosti každej ľudskej osoby bez ohľadu na jej pôvod, rasu alebo náboženstvo.“ (Dignitas infinita, 40).

Existujú pozitívne svedectvá migrantov o ľudskosti, ktorej sa im dostalo a umožnilo im to objaviť pravý zmysel kresťanstva. Jedno z takýchto svedectiev zaznelo 3. júna vo Vatikáne pri predstavení posolstva Svätého Otca na Svetový deň migrantov a utečencov 2024.

Svedectvo o Božom prevádzaní a záchrane porozprávala Nigérijčanka menom Blessing, ktorá sa v roku 2013 dostala do Talianska. Oklamali ju priekupníci s ľuďmi, ktorí od nej vzápätí žiadali zaplatiť 65 tisíc eur. Skončila by zotročená na prostitúciu, keby ju nezachránila rehoľná sestra menom Rita, ktorá jej pomohla nahlásiť zločin obchodovania s ľuďmi, ktorého obeťou sa stala. Blessing neskôr vyštudovala univerzitu v Neapole a založila združenie na záchranu dievčat pred prostitúciou.

Pápežovo posolstvo na tohtoročný Svetov deň migrantov a utečencov má názov „Boh kráča so svojím ľudom“. Svätý Otec v ňom hovorí o Cirkvi ako o putujúcom Božom ľude, o synodálnom charaktere Cirkvi. A kladie vedľa seba dva obrazy: biblický exodus Izraelitov z Egypta a obraz súčasných migrantov:

„Podobne ako izraelský ľud v Mojžišových časoch, aj migranti často utekajú pred útlakom a zneužívaním, pred neistotou a diskrimináciou, pred nedostatkom perspektív rozvoja. ... Ale základnou skutočnosťou exodu - každého exodu - je, že Boh predchádza a sprevádza putovanie svojho ľudu a všetkých svojich detí v každom čase a na každom mieste.“

Keďže je reč o modlitbovom úmysle na jún, pripomeňme, že 20. jún je Svetovým dňom utečencov, ktorý zaviedla OSN v roku 2000, pri výročí medzinárodného dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Katolícka Cirkev má na tomto poli veľmi dlhú tradíciu a v starostlivosti o migrantov patrí medzi priekopníkov.

Svetový deň migrantov a utečencov, ktorý sa poslednom čase v Cirkvi slávi v poslednú septembrovú nedeľu, sa slávi už 110 rokov. Jeho začiatky sa kryjú s obdobím Prvej svetovej vojny, neskôr aj s obdobím veľkej krízy v 30. rokoch, keď aj zo Slovenska odchádzali za prácou živitelia rodín či celé rodiny. Mnohí z nich našli v cudzine pohostinné prijatie napriek náročnému procesu začlenenia sa.

Pri postoji k migrantom neosoží príliš teoretizovať, je lepšie byť konkrétnym. Osobne som na rôznych miestach zažil príchody prisťahovalcov, hľadajúcich východisko v osobnej životnej kríze. Videl som v Arménsku prijatie sýrskych kresťanských rodín, utekajúcich z vlasti po vypuknutí vojny. Prijali ich chudobní Arméni, ktorí sami nemali toho veľa. Alebo pohostinné prijatie početných guatemalských rodín v jednej v katolíckej farnosti v Los Angeles. V Ríme som stretával prisťahovalcov z Afriky či Latinskej Ameriky. Niektorí z nich sa v rímskych farnostiach uchytili aj ako kostolníci.

Myslím si, že aj u nás by bolo by treba doceniť prínos Ukrajincov, ktorí si na Slovensku našli prácu a dokázali sa začleniť. Dobre začlenený migrant je pre hostiteľskú krajinu prínosom. Napr. v Taliansku sa ukrajinské opatrovateľky tešia mimoriadnej obľube už desiatky rokov.

Pri júnovej modlitbovej výzve Svätého Otca ide nielen o migrantov, ale aj o nás, o našu dušu, o dušu nášho národa. Solidárny a veľkodušný postoj sa premieta do dôležitého prvku našej národnej identity, ktorým je pohostinnosť. Pápež František v encyklike Fratelli tutti (2020) v tejto súvislosti píše:

„Skutočná hodnota rozličných krajín sveta sa dá zmerať na základe schopnosti, že myslia nielen na svoju vlasť, ale aj na celú ľudskú rodinu, a to sa ukazuje predovšetkým v kritických obdobiach.

Uzavreté nacionalizmy manifestujú neschopnosť dávať bezodplatne, ako aj mylné presvedčenie, že môžu profitovať zo skazy druhých a že budú žiť bezpečnejšie, keď sa budú izolovať. Imigrant je vnímaný ako uzurpátor, ktorý nič neponúka. Tak sa dospeje k naivnému mysleniu, že chudobní sú nebezpeční alebo zbytoční a že mocní sú štedrí dobrodinci.

Len sociálna a politická kultúra, ktorá zahŕňa bezodplatné prijatie, bude mať budúcnosť.“ (Fratelli tutti, č. 141)

Ako ďalej zdôrazňuje Svätý Otec, bezodplatnosť, čiže veľkodušná štedrosť, je nevyhnutná na vytváranie bratstva vo vnútri spoločnosti, ktoré možno nazvať aj sociálnym priateľstvom. A pokiaľ ide o migrantov, dodáva:

„Často sa hovorí o prínose, ktorý migranti dávajú alebo môžu dať spoločnosti, ktorá ich prijíma. Je to pravda a je to dôležité. Základné kritérium však nespočíva v užitočnosti osoby, ale v hodnote, ktorú predstavuje sama osebe. Druhý si zaslúži byť prijatý ani nie tak pre to, čo má alebo čo môže dať, ale pre to, čím je.“ (Audiencia pre Fraterna Domus, 9. marca 2023)

Modliť sa na júnový úmysel Svätého Otca môže mať podobu rozjímavého čítania jeho encykliky Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve. Jej témami sú láska k blížnemu, solidárnosť, srdce otvorené pre všetkých, ale aj zásady ušľachtilej politiky. Je to aktualizované vysvetlenie podobenstva o milosrdnom Samaritánovi z Lukášovho evanjelia.

„A kto je môj blížny?“ - pýta sa Ježiša diskutér (Lk 10,29), hľadajúci vytáčku. Ježiš ho učí prostredníctvom podobenstva, že treba klásť otázku opačne: Komu som blížnym ja? - „Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ (v. 36) - pýta sa Ježiš aj mňa.

P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby