Biblické postavy (15): Lamech

Od literárnych i historických postáv, ktoré zaľudňujú stránky biblických kníh, čitateľ obvykle očakáva inšpiratívne podnety. Počíta s tým, že ich charaktery či skúsenosti osvetlia jeho osobné životné peripetie a pomôžu mu prehĺbiť jeho vlastný vzťah k Bohu. Biblia však nezriedka prekvapí čitateľa i postavami, ktoré nespĺňajú tieto kritériá.

Namiesto povzbudenia zneisťujú. Neponúkajú odpovede, ale vzbudzujú znepokojivé otázky. Jedným z takýchto charakterov je určite Lamech, ktorý figuruje v rodokmeni Kainových potomkov na konci štvrtej kapitoly knihy Genezis. Hoci mu biblický text vyhradil len pár viet, nešetrí podozrivými detailmi. V starozákonných rodokmeňoch sa obvykle neuvádzajú mená žien. U Lamecha sa menovite spomínajú až dve ženy, pričom ich mená vyjadrujú krásu a šarm. Hebrejská formulácia „Lamech si vzal dve ženy“ (Gen 4,19) sa tu odlišuje od bežného výrazu, ktorý sa v Biblii používa pre uzatvorenie manželstva. Lamech sa teda zjavne len tak obyčajne neoženil, ale podobne ako sa honobí majetok, zadovážil si hneď dve ženy. Spomína sa naviac i Lamechova dcéra a jej meno tiež evokuje ženský pôvab. Mená Lamechových synov Jabel, Jubal a Tubalkain zas foneticky pripomínajú Kaina a Ábela, akoby títo Lamechovi potomkovia reprezentovali celé dedičstvo svojich predkov. Hoci biblický text nič konkrétne v tomto smere nespomína, všetky postavy okolo Lamecha – jeho ženy Ada a Sela, synovia Jabel, Jubal, a Tubalkain, i dcéra Noema – nejednajú ako slobodné subjekty, ale figurujú iba ako objekty Lamechovej hrabivosti a chamtivosti.

Na zozname Kainových potomkov Lamech vyčnieva ako jediná postava, ktorá prehovorí. Verbálny prejav ale charakterizuje Lamecha ako patologickú osobnosť krúžiacu okolo svojho ega. Na druhých – konkrétne na svoje ženy – sa obracia rozkazovacím spôsobom. Podmetom slovies v indikatíve je zas výlučne on sám. Lamech pritom nerozpráva len tak hocijako. Hovorí vo veršoch, ktoré spĺňajú všetky kritériá hebrejskej poézie, a svoje vyhlásenie uvádza tak slávnostne, akoby sa chystal predniesť nejaké vrcholné zhrnutie múdrosti ľudstva. „Počujte môj hlas... nakloňte sluch k mojej reči!“ (porov. Gen 4,23a). Podobné výzvy v biblickej literatúre často uvádzajú Božie slová sprostredkované prorokmi, alebo zaznievajú na začiatku modlitby, ktorou sa človek obracia k Bohu. O to viac teda čitateľa šokuje, čo po takom vznešenom úvode nasleduje. „Zabijem muža, ktorý ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie“ (Gen 4,23b). Náš zaužívaný preklad predstavuje Lamecha ako chladnokrvného vraha, ktorý bez ohľadu na základné pravidlá primeranej odplaty odplatil smrťou aj zanedbateľnú urážku. Hebrejský text však možno interpretovať aj trochu iným spôsobom. Lamech by mohol tiež tvrdiť: „Zabijem muža, len čo ho poraním, a mládenca, len čo ho udriem.“[1] Toto riešenie by nenaznačovalo uskutočnenú vraždu, ale vyjadrovalo by, že Lamech sa ostentatívne chváli svojou fyzickou silou a prevahou. To čo je z jeho hľadiska iba poranením a úderom, je pre druhého smrteľnou ranou. V jednom i v druhom prípade je ale nanajvýš podozrivé, že Biblia vôbec venuje priestor práve takejto negatívnej postave.

Práve spôsob, akým sú uvedené Lamechove slová, umožňuje čitateľovi vidieť v ňom varovný negatívny protipól človeka stvoreného na Boží obraz. Boh – Stvoriteľ venuje pozornosť svojim tvorom, ale Lamech sa vehementne pozornosti domáha. Prvé tri kapitoly knihy Genezis opakovane predstavujú, ako Stvoriteľ vidí svoje stvorenie; vidí, že to, čo stvoril je dobré. Lamech naproti tomu nevníma – nevidí a nepočúva, ale berie si, reční a hlavne mláti hlava-nehlava. Zatiaľ čo na Božie slovo všetko povstáva k životu, Lamechove slová rozsievajú skazu a smrť. Literárna existencia tejto negatívnej postavy vyhasína na tej istej stránke, kde sa začala. Kainova rodová línia nemá v Biblii pokračovanie. Štafetu života na ďalších stránkach ponesie iný Adamov potomok – Set, pričom jedným z jeho potomkov bude iný Lamech. Krátka, ale predsa neprehliadnuteľná prítomnosť negatívneho Kainovho potomka Lamecha na stránkach Biblie je pre čitateľa signálom, že násilie má síce tendenciu stupňovať sa a hlasno dávať najavo svoju prevahu, ale Kainovsko-lamechovský spôsob života – čo ako ukričaný a arogantný – nemá trvácnosť.

[1] U. Cassuto, A Commentary on the Book of Genesis. Part I. From Adam to Noah. Genesis I – VI 8 (Jerusalem 1989) 240.