Pomazanie chorých - júlový úmysel Svätého Otca

Svetlo v tme utrpenia

Išli ste niekedy sami tmavým lesom v noci? Možno po známom chodníku, ale bez baterky, bez mobilu, ktorým by sa dalo prisvietiť si pod nohy? Ako sa človek v takej situácii cíti? 

Chce to prekonať strach a myslieť na cieľ. Uvedomovať si, že v tej tme nie sme sami. Spojiť sa v duchu s Bohom, vyprosovať si od Ducha Svätého očistenie svedomia, silu a rozvahu kráčať len podľa hmatu alebo akéhosi šiesteho zmyslu „nočného videnia“.

Kresťan sa snaží prijať z Božích rúk všetko, čo život prináša. Ako hovorí sv. Ignác, ani choroba nemusí byť menším darom než zdravie. Sám to pocítil v období, keď po zranení nohy delovou guľou zápasil v horúčke o prežitie. Vtedy zakúsil čas spásy, ktorý ho viedol k obráteniu a nadobudnutiu akoby „nových očí“.

Chorý i jeho blízki potrebujú načerpať odvahu hľadieť v ústrety budúcnosti: tej pozemskej i tej nebeskej. Prijať pomazanie je ako pozrieť sa na svet novými očami, schopnými vidieť v tme. Infračerveným nočným svetlom je láska. Sviatosť pomazania chorých neodstráni objektívny strach a obavy, ale vloží ich do horizontu lásky a nádeje.

Sviatosť pomazania chorých je dotykom Krista – Lekára a Spasiteľa. Čo nám tento dotyk prináša?

·        spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;

·        posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;

·        odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;

·        navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;

·        prípravu na prechod do večného života. (KKC 1532)

Láska neotáľa

Vo formulácii modlitbového úmyslu nás Svätý Otec upriamuje na dosah sviatosti pomazania aj na blízkych, ktorí stoja pri chorom. Môžeme si uvedomiť, aké sú vzťahy dôležité. Pomazanie chorého je znakom nie jeho izolácie, ale jeho spojenia s Cirkvou.

Chorý potrebuje pomoc iných, aby sa k vysluhovateľovi sviatosti dostal. Tak ako v evanjeliu potreboval ochrnutý človek dávku vynaliezavosti tých, čo rozobrali strechu a spustli ho k Ježišovi.

Pomazanie chorých je aj pre blízkych chorého skúškou. Kontaktovať kňaza si vyžaduje vyjsť z vlastného pohodlia. Dajme si už dnes pevné predsavzatie, že pri vážnom zhoršení zdravotného stavu niekoho z našich blízkych nebudeme otáľať.

Brať pomazanie ako zázračnú masť, ktorá človeka postaví na nohy, by bolo magické chápanie. Podobne však aj strach privolať kňaza môže prameniť z poverčivosti. Ide tu predsa o sprostredkovanie Božej milosti, ktorá chorého vyzbrojí po telesnej i duchovnej stránke. Chorý ňou pocíti, že Cirkev ho miluje a stojí pri ňom ako predĺžená ruka Ježiša Krista. Keď ho kňaz maže olejom na čele a na dlaniach, je to povzbudzujúci dotyk Ježišových rúk.

Ježišov dotyk

Medzi siedmimi sviatosťami sa svätá spoveď a pomazanie chorých označujú ako „sviatosti uzdravenia“. Katechizmus nám pripomína, že „Pán Ježiš Kristus, lekár našich duší i našich tiel, ktorý ochrnutému odpustil hriechy a vrátil telesné zdravie, chcel aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy“ (KKC 1421).

Pomazanie sa spája s odpustením hriechov, aby očistené svedomie dalo chorému pokojnú odvahu pozerať do budúcnosti. Spája sa aj s prijatím Eucharistie -posilňujúceho pokrmu duše.

Postoj kresťana k tejto sviatosti nie je pasívny ani váhavý. Tento Ježišov dotyk prežívame aktívne ako prejav našej viery v Kristovo vzkriesenie a v pôsobenie Ducha Svätého.

Sviatostný úkon má podobu dialógu, v ktorom chorý vyznáva vieru slovom „Amen“ (staň sa, nech je tak): „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého.“ – „Amen.“ – „A oslobodeného/ú od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“  

Svätý Otec František dáva sviatosť pomazania do súvisu s biblickým obrazom Krista ako milosrdného Samaritána, ktorý leje olej a víno na rany nevládneho človeka. Hostinec, v ktorom sa o raneného postarajú, je obrazom Cirkvi. Olej poukazuje na starostlivosť celého spoločenstva Cirkvi. Biskup ho totiž svätí na Zelený štvrtok, uprostred zhromaždenia celého kňazského zboru. 

Evanjelizačné svedectvo

Svätý Otec nás v tomto mesiaci pozýva k modlitbe, aby sa sviatosť pomazania chorých „čoraz viac stávala viditeľným znakom súcitu a nádeje pre všetkých“. Pomazanie chorých je odpoveď na mentalitu falošného dobra, vyjadrenú heslom „nemysli na bolesť, nemysli na smrť“. Táto mentalita v skutočnosti vedie k vysúvaniu trpiaceho bokom, k vyraďovaniu nevyliečiteľne chorých a starých, až po koketovanie či súhlas s myšlienkou na umelé ukončenie ľudského života.

Proti zbabelému pokušeniu vyliať so špinavou vodou bolesti aj samotného človeka a poprieť tak samotného Boha, Cirkev ponúka pravý opak:

„Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a aby ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu.“ (KKC 1499)

Svätý Otec František nám kladie na srdce, že zoči-voči ťažko chorému nemáme zostať nečinní a nesmieme podľahnúť falošnej ostýchavosti či tabuizovaniu. Sprostredkovať chorému pomazanie znamená vydať evanjeliové svedectvo:

„Ježiš totiž učil svojich učeníkov, aby mali rovnakú prednostnú lásku k chorým a trpiacim, ako mal on, a odovzdal im schopnosť a povinnosť naďalej prinášať v jeho mene a podľa jeho Srdca úľavu a pokoj prostredníctvom osobitnej milosti tejto sviatosti.“ (Katechéza o pomazaní chorých, 26.2.2014)

Ako vidíme, kresťan môže evanjelizovať prakticky v každej situácii, aj správnym prístupom k chorému človeku. Skúsme si to v tomto mesiaci viac uvedomiť aj prostredníctvom modlitby na úmysel Svätého Otca. Na evanjelizáciu sa v júli zameriava aj modlitbový úmysel našich slovenských biskupov:

„Aby sa všetci veriaci svedectvom svojho života podieľali na šírení evanjelia v spoločnosti.“

Apoštolát modlitby, ktorý sa v súčasnosti nazýva aj „Celosvetová sieť modlitby s pápežom“, má už takmer 180 ročnú tradíciu. Aktuálnou správou je, že od 1. júla má nové stanovy, schválené Svätým Otcom Františkom.

P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby