Biblické postavy (16): Noe

Až neobvykle veľký priestor venuje kniha Genezis príbehu o potope. Hlavnou postavou takmer štyroch kapitol, staviteľom korábu a v podstate i kapitánom lode je Noe. Napriek rozsiahlosti celého naratívneho celku o potope však Noemov literárny portrét zostáva podozrivo zahmlený. Za celý čas ani raz neprehovorí. Nikde sa nespomína, čo si asi myslel, a ako vnímal či hodnotil, čo sa okolo neho deje. Prekvapivý nedostatok týchto informácií naviac podozrivo vyvažujú veľmi podrobné údaje o Noemovom vysokom veku a tiež o závratnej dlhovekosti všetkých jeho predkov. Čitateľ nad týmito riadkami síce bezradne krúti hlavou, ale neobvyklý dôraz na čísla a dôkladne premyslené vzťahy medzi udávanými numerickými hodnotami sú neklamným znakom veľmi špecifickej literárnej funkcie týchto biblických stránok. Signalizujú, že nejde o historické záznamy ani faktografické údaje, ale o úplne iný druh literatúry.

Príbeh o potope sa výrazne podobá na staroveké eposy z Mezopotámie. Hoci vzájomné vzťahy medzi sumerskou, asýrskou či babylonskou literatúrou a riadkami knihy Genezis stále zostávajú predmetom bádania, pátranie po Noemovej totožnosti sa bez nich nezaobíde. Javí sa totiž, že biblický text zámerne reflektuje mezopotámske mýty práve preto, aby sprostredkoval svoje vlastné špecifické posolstvo. Kto je teda biblický Noe a čo môže čitateľovi Biblie prezradiť? 

Na hlinených tabuľkách s klinovým písmom sa po tisícročia uchovali rôzne verzie príbehu o tom, ako sa bohovia rozhodli vyhubiť ľudstvo potopou, pričom jednému hrdinovi sa podarí katastrofu prežiť. Biblický príbeh o potope sa od týchto starodávnych textov odlišuje v niekoľkých zásadných bodoch. Staroveké mezopotámske božstvá sa pre potopu rozhodnú, lebo ich ľudstvo vyrušuje nadmerným hlukom. V Biblii je naproti tomu Boh je pohnutý ľútosťou nad mravnou skazenosťou ľudstva. Podľa mezopotámskych mýtov sa jednému hrdinovi podarí skazu prežiť vďaka sympatizujúcemu spojencovi medzi bohmi. Podľa Biblie je príčinou Noemovej záchrany jeho bezúhonnosť. Záchrane sumerského či babylonského hrdinu predchádza nežiadúci únik informácií z božskej sféry. V biblickom podaní je to sám Boh, komu záleží na záchrane jeho vyvoleného. Je to on sám, kto dáva Noemovi presné inštrukcie, ako postupovať. Rozmery plavidla, ktoré Noe na Boží príkaz postaví, pritom nápadne korešpondujú s rozmermi, ktoré v Starom zákone figurujú v súvislosti so stavbou Jeruzalemského chrámu. Aj časové údaje ohľadom trvania veľkej vody až podozrivo pripomínajú ustanovenia o sviatočných dňoch.

Vo svetle týchto skutočností sa ukazuje, že Noemove stopy nemožno hľadať v konkrétnom časopriestore historických udalostí. Noe je literárna postava. Takýto Noemov profil potvrdzuje i kniha proroka Ezechiela. Tam sa Noe spomína vedľa Daniela a Jóba. Oni sú tiež literárne postavy, ktoré stelesňujú hodnoty viery a spravodlivosti (porov. Ez 14,14). Noe je teda symbolická osobnosť, ktorá svojím príbehom názorne predstavuje vieru Božieho ľudu. Tento ľud na rozdiel od kultúry, ktorá ho obklopuje, vyznáva, že človek nie je vydaný napospas rozmarným božstvám, ale je pozvaný byť Božím partnerom. Jeho život nie je otravným narušením božského pokoja lebo biblický Boh má v živote ľudí záľubu. V ostrom kontraste ku starovekým mýtom naviac biblický text zdôrazňuje etický rozmer ľudského konania. V starovekých mýtoch je človek pre bohov lacná pracovná sila a zdroj nepríjemného hluku. Podľa Biblie je človek slobodný subjekt, ktorý je zodpovedný za kvalitu svojich skutkov. Po opadnutí vôd mezopotámske božstvá prijímajú opatrenia k obmedzeniu nadmerného populačného rastu. Boh Starého zákona si naopak výslovne praje, aby sa ľudstvo vzmáhalo a naplnilo zem (porov. Gen 9,1.7). V mezopotámskych mýtoch je po ukončení potopy adresátom božskej priazne iba hrdina, ktorý prežil. V Biblii sa Božie požehnanie vzťahuje na celé stvorenie.

Biblický Noe, o ktorom kniha Genezis opakovane hovorí, že urobil všetko tak, ako mu prikázal Pán (porov. Gen 6,22; 7,5; 7,9; 7,16), je teda vzorom človeka, s ktorým Boh uzavrel svoju zmluvu. Je prototypom človeka viery. Čitateľ Biblie nedostáva o Noemovom živote konkrétne informácie. Nevie, čo si myslel a čo hovoril. O to ľahšie môže do Noemovej siluety premietnuť svoj vlastný život a tvorivo hľadať spôsoby, ako môže aj on sám vynikať v spravodlivosti a v bezúhonnosti medzi svojimi súčasníkmi (porov. Gen 6,8-9) a môže sa spoľahnúť, že Boh pamätá na svoju zmluvu a neprestáva mu žehnať.