Od turistu k pútnikovi - Ep. 1: Rímske obelisky
Rím bol mestom cisárov a pápežov, nebol však mestom faraónov. Tak prečo je tu toľko egyptských obeliskov? Tieto zvláštne ihlany sa objavujú na každom kroku. V Ríme sa dokonca nachádza 13 obeliskov, z toho je 8 prinesených z Egypta a 5 vyrobených v Ríme. Obelisky so záhadnými hieroglyfmi zaujali viacerých turistov, ktorí si na pamiatku na pobyt v Ríme nechávali zhotovovať kópie z drahých kameňov. Turisti sa zhromažďujú okolo týchto vysokých pamätníkov, sedia na ich schodoch, aby sa občerstvili, alebo hľadajú úkryt pred poludňajším slnkom v ich úzkom tieni.
Rímske obelisky majú veľmi dlhú históriu. Pred tisíckami rokov ich z jednotlivých kusov žuly vylámali Egypťania pomocou jednoduchých nástrojov a potom ich postavili pred svoje veľkolepé chrámy. Symbolizovali zrodenie boha slnka Rá, ktorý prináša svetlo nebies nasmerované na zem, aby ponúklo ľudstvu múdrosť.
Po týchto úžasných výdobytkoch túžili Rímski dobyvatelia a v roku 10 pred Kristom ich cisár Augustus II. priniesol ako súčasť svojej vojnovej koristi po tom, čo dobyl ríšu Antonia a Kleopatry. Ostatní cisári nasledovali jeho príklad a hlavné mesto ríše bolo posiate týmito predmetmi, ktoré sa teraz stali symbolmi rímskeho triumfu.
Pád rímskeho impéria spôsobil úpadok obeliskov, jeden po druhom sa zrútili a rozbili. Renesancia však objavila tieto symboly pohanskej minulosti a začala premýšľať, ako by ich mohli prerozprávať do kresťanskej súčasnosti.
Pápež Sixtus V. bol najaktívnejším podporovateľom obeliskov. V rámci svojej rozsiahlej urbanistickej kampane, objavil veľké množstvo týchto starovekých obeliskov a začal ich znovu stavať v rôznych častiach mesta. Jeho plánom pri vytváraní týchto mohutných žulových monumentov bolo vytvoriť vizuálnu sieť, ktorá mala pomôcť pútnikom prichádzajúcim do Ríma nájsť najdôležitejšie miesta modlitieb.
Prvý obelisk, s ktorým sa pútnik stretol, bol na námestí Piazza del Popolo, na konci ulice Via Flaminia. Ide o 24 metrov vysoký obelisk, ktorý v roku 10 pred Kristom dal cisár Augustus priviezť z Egypta. Pôvodne bol umiestnený na Circo Massimo, ale tento pozoruhodný objekt bol znovu postavený na Piazza del Popolo, ako maják, ktorý by vítal pútnikov, ktorí prichádzajú prvýkrát do mesta. Pútnici si zapamätali tieto vysoké nápadné objekty, ktoré bolo vidieť na konci dlhých ciest. Stali sa pre nich významnými bodmi na mape, ktoré im pomáhali nájsť cestu z miesta na miesto.
Od obelisku Flaminio, na námestí Piazza del Popolo by sa pútnik, ktorý odbočil vľavo, ocitol na úpätí miesta, kde neskôr vyrástli Španielske schody. Na vrchole tohto kopca sa nachádzala ďalšia rovná cesta, ktorá priťahovala pohľad k obelisku, ktorý stál za Bazilikou Santa Maria Maggiore.
Bol objavený v roku 1527 na západnom okraji Augustovho mauzólea a v roku 1587 ho pápež Sixtus V. dal postaviť pri apside Baziliky Santa Maria Maggiore, aby tak pútnici mohli nájsť priamu a istú cestu k najstaršiemu mariánskemu kostolu v západnom svete.
Keď výjdeme z baziliky a stojíme na námestí, ďalšia rovná cesta, dnes známa ako Via Merulana, pritiahne náš pohľad priamo k obelisku svätého Jána Lateránskeho. Tento obelisk umiestnený pri priečnej chrámovej lodi je najstarším obeliskom v Ríme. Jeho sláva je neodškriepiteľná, keďže bol vyrobený v roku 1400 pred Kristom za Tutmosisa III. a IV. Bol umiestnený v Amonovom chráme a v Karnaku, a do Alexandrie ho priniesol cisár Konštantín. Ten mal v pláne preniesť ho do Konštantínopolu, svojho nového mesta na Bosfore, čo sa mu nepodarilo.
A tak tam ležal, až kým Konštantínov syn Konštantín II. v roku 357 nepriviezol obelisk do Ríma na člne s 300 veslármi, kam ho dopravil po Tiberi a umiestnil do Circa Massima, aby ho spojil s pôvodným Augustusovým obeliskom, ktorý sa našiel v troch kusoch až v roku 1587. Domenico Fontana, architekt pápeža Sixta V., obelisk hrdo znovu postavil a na pamiatku tohto obrovského činu zanechal na podstavci svoj podpis. Tieto obelisky, ktoré lákajú pútnikov na tieto kľúčové miesta púte k Svätému roku vyvrcholia obeliskom svätého Petra.
Obelisk svätého Petra bol prvým, ktorý Sixtus V. premiestnil. Bol najdôležitejší zo všetkých, nikdy sa nerozbil, na rozdiel od ostatných 12, ktoré v priebehu rokov spadli. Kresťanská komunita sa o tento obelisk starala. Chránili ho a starali sa oň, takže v roku 1580 naďalej stál pri bazilike na tom istom mieste, kde ho pred 1500 rokmi umiestnil cisár Caligula. Tento obelisk stál uprostred vatikánskeho štadiónu, ktorý dal postaviť cisár Caligula v roku 40 po Kristovi s úmyslom využívať ho na preteky kočov. Tento cirkus však v roku 64 po Kristovi, nadobudol inú funkciu, keď ho cisár Nero používal na popravu kresťanov obviňovaných zo založenia veľkého požiaru Ríma.
Obelisk tam stál, keď svätého Petra vyviedli do cirkusu a v jeho tieni ho ukrižovali dolu hlavou. Tento obelisk, ktorý je nazývaný Tichý svedok, bol svedkom Petrovej smrti a bol prítomný aj pri pohrebe jeho pozostatkov do jednoduchej hrobky.
Pápež Sixtus V. prišiel s ambicióznym plánom premiestniť obelisk z bočnej strany chrámu do jeho prednej časti. Trvalo to tri mesiace, pričom Domenico Fontana využil všetku svoju vynaliezavosť a v roku 1586 už stál obelisk uprostred Námestia svätého Petra. Keď kráčame k tejto bazilike, pozeráme sa tak na poslednú vec, ktorú sv. Peter videl tesne pred svojou smrťou.
Preklad Tímea Saboslajová
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
