Spoznávanie Jánovej apokalypsy (12): Drak a žena odetá slnkom

Drahí poslucháči,

Pri poslednom zamyslení sme hovorili o prorockej úlohe Cirkvi, ktorá pred svetom vydáva svedectvo, aby pritiahla k Bohu čo najviac ľudí. Dnes vstupujeme do ďalšej časti Jánovej apokalypsy, ktorá hovorí o troch veľkých znameniach. Prvé dve sa nachádzajú v dvanástej kapitole, ktorej sa dnes budeme venovať: sú nimi žena odetá slnkom a drak. Tretie veľké znamenie nájdeme o tri kapitoly neskôr a sú ním siedmi anjeli so siedmimi ranami.

Začiatok tejto časti môže byť podľa viacerých biblistov už v poslednom verši jedenástej kapitoly, ktorý hovorí o znovuobjavení archy poukazujúcej na pripravujúci sa Boží súd nad nepriateľskými mocnosťami. Starobylý Alexandrijský kódex, grécky rukopis z 5. storočia, vidí začiatok tejto sekcie v poslednej časti verša, ktorá hovorí: „A nastali blesky, burácanie,

zemetrasenie a veľké krupobitie“ (Zjv 11,19). Tieto mohutné kozmické úkazy vytvárajú dokonalý úvod k trom znameniam, ktoré hovoria o zápase diabla proti Božiemu ľudu a o následnom Božom spásnom zásahu.

Prvým znamením je dobre známa žena odetá slnkom. Všeobecná mienka v nej vidí často iba obraz Panny Márie, čo je tiež jedna z možných interpretácií, avšak nie jediná. Možno v nej vidieť celé ľudstvo vo svojej prvotnej kráse, zaodeté slnkom Božích milostí, do ktorého sa Mesiáš rozhodol patriť. Stojí nad premenlivosťou časov, čo je vyjadrené mesiacom pod jej nohami. V užšom slova zmysle v nej možno vidieť Boží ľud, znázornený počtom dvanástich hviezd, predstavujúcich dvanásť kmeňov Izraela aj dvanásť apoštolov. Zužujúc pohľad ešte viac, môžeme v nej vidieť novozákonný Boží ľud, čiže Božiu Cirkev, ktorého najdokonalejšou predstaviteľkou je na záver Ježišova matka Panna Mária. Myslím, že najlepšie je ponechať tento symbol čo najviac otvorený a vidieť v ňom minimálne celý Boží ľud.

Druhým veľkým znamením je drak so siedmimi hlavami, ktoré poukazujú na jeho veľkú inteligenciu. Má na nich desať rohov, ktoré podľa apokalyptickej symboliky hovoria o jeho ohraničenej moci. Už pred vypuknutím boja sa cíti ako víťaz, preto nosí na hlavách diadémy alebo koruny, avšak bude paradoxne porazený a zvrhnutý na zem. Má ohnivočervenú farbu, ktorá môže znamenať krv a násilie, ale aj hnev a rozčúlenie. V strhnutí tretiny hviezd je možné vidieť pád tretiny anjelov, ktoré podľa židovskej tradície spôsobil Lucifer. Chce zhltnúť dieťa, ktoré žena porodí, no to je uchvátené k Bohu a žene sú dané krídla, aby utiekla na púšť.

Po nanebovstúpení Mesiáša sa autor Knihy zjavenia akoby vracia a opisuje nesmierny boj medzi Michalom a jeho anjelmi na jednej strane, a drakom s jeho padlými anjelmi na druhej. Avšak drakovo vojsko nemôže obstáť v boji a je zvrhnuté z neba na zem. Možno tu vidieť porážku Satana dosiahnutú Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, po ktorej mu je ešte dovolené pôsobiť, ale už ako porazenému. Mohutný hlas z neba dodáva, že Kristovo víťazstvo patrí aj jeho ľudu, ktorý zvíťazil nad drakom pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva.

Porazenie a pokorenie draka rozpútalo jeho ešte väčšie nasadenie prenasledovať ženu, ktorej Boh dal krídla, aby sa pred ním ukryla na púšť. Drak zo svojej papule vychrlil za ňou rieku, aby ju strhla, no zem pohltila vodu, aby jej pomohla, a tak sa nahnevaný vybral bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo. Tu môžeme vidieť odpoveď na časté reakcie ľudí, prečo sa tým, ktorí sa snažia žiť podľa Božej vôle, dejú často horšie veci, ako tým, ktorí žijú ďaleko od Boha. Drak, čiže diabol, sa zameriava práve na týchto ľudí, pretože ich chce Bohu vytrhnúť, no Boh im pomáha prostredníctvom svojich anjelov a rozličných milostí.

Táto dvanásta kapitola nám pripomína, že každý z nás sa chtiac-nechtiac ocitá v duchovnom boji. Potrebné je uvedomovať si, že Kristus ho už za mňa vyhral a ja toto víťazstvo môžem prijať a vydávať svedectvo o Kristovej láske aj napriek rozličným protirečeniam.