Za plačúcu Zem - septembrový Apoštolát modlitby

September je mesiac úcty k Božiemu stvoreniu. September v nás rozochvieva tie vnútorné struny, ktoré nášmu telu i našej duši prinášajú pokoj, radosť a harmóniu. Má to byť burcujúci podnet k zodpovednému vzťahu k prírode a zároveň pohladenie pre oči unavené prácou či neustálym pohľadom na displej.

Apoštolát modlitby nás tentoraz sprevádza „Mesiacom stvorenstva“, časom na spoločnú modlitbu kresťanov v zodpovednosti za náš spoločný dom. Trvá od 1. septembra do

4. októbra, do sviatku svätého Františka z Assisi.

Svätý Otec vysvetľuje, že je to vhodný čas na kultivovanie nášho „ekologického obrátenia“. Obrátenie znamená zmenu mentality, postojov, zvykov a životného štýlu. Týka sa jednotlivcov i skupín. „Ekologické obrátenie, potrebné na vytvorenie dynamiky trvalej zmeny, je zároveň obrátením spoločenstva,“ zdôrazňuje pápež František v encyklike Laudato si´ (č. 219).

Svätý Otec nám zároveň pripomína ekumenického ducha, keďže mesiac úcty k stvorenstvu slávime na podnet konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja. K ekologickému obráteniu nás povzbudzoval aj sv. Ján Pavol II., ktorý reagoval na svojho predchodcu Pavla VI., ktorý už v roku 1970 hovoril o hroziacej „ekologickej katastrofe“ (porov. Posolstvo pápeža Františka na 1. sept. 2022).

Vzťah k prírode je obrazom ľudskej duše. Vštepuje sa výchovou, tak ako sa vštepuje mravnosť, kultúrnosť a vzťah k Bohu. Pamätám si z detstva, ako sme boli s otcom na vychádzke na kraji lesa. Odrazu tam prišiel nejaký človek a začal sa rozháňať palicou, agresívne stínať kvety a zeleň, hlava-nehlava. Otec nám potichu povedal: „Nemá vo svojom vnútri niečo v poriadku.“

Človek je žiaľ neraz kalikou na zaplakanie. Takto hovorí františkánsky básnik Rudolf Dilong:

„Ktosi sa nevie dorozumieť so stromom. Len so sekerou v ruke.

Strom je už kýpťom. Aj človek na vlastných omyloch.

A neuzná, že pošpatil svoj dvor. Nevie za sebou pozametať ívery.

Ani pred smrťou nepovie slova. Ako sa nevedel dorozumieť so stromom.

A ľudia sa budú pýtať, prečo musel odísť. Preto, aby už nestínal stromy.

(Rudolf Dilong, zo zbierky Čo vietor nepovie, 1976)

Keď pápež František zaviedol Svetový deň modlitieb za starostlivosť o stvorenstvo, dal nám úlohu zapojiť do modlitby srdce, rozum aj ruky. Byť vnímavými voči Zemi a dôverne spojenými s Bohom. Zaiste, ekológiu nesmieme brať zjednodušene, čierno-bielo, robiť ju ideologickou. Nemáme ekológiu ani zľahčovať, ani nafukovať či spolitizovať, ale brať ju ako životnú múdrosť.

Plač Zeme sa prejavuje v konkrétnych situáciách. Pri uvažovaní nad zodpovednosťou treba rozlišovať medzi fyzickým zlom a morálnym zlom. Nedávať všetko do jedného vreca.

Sú živelné katastrofy, ktoré sú bez ľudského pričinenia, napr. zemetrasenia, a sú aj katastrofy zavinené človekom, napr. dôsledky znečistenia atmosféry.

Plač Zeme je pre nás dôvodom pozdvihnúť myseľ k Bohu. Pri modlitbe je vždy dôležité správne sa naladiť. Vstúpiť do nej s pokorou, stíšiť sa a pozvať Pána do nášho srdca. Nezostať v uväznení vlastných myšlienok. Septembrový úmysel Apoštolátu modlitby je výzvou osvojiť si postoj svätého Františka, ktorý nachádzal Božie stopy v každom tvorovi: v chudobnom bratovi a sestre, ale i v bratovi vlkovi a sestre vode.

Asi najkrajším jeho vyjadrením je modlitba známa ako Chválospev Stvorenia, v ktorom oslovuje Slnko ako brata a Lunu ako sestru. Tento hlboko poetický „žalm“ nám pomôže stotožniť sa so septembrovým úmyslom Svätého Otca. Ide tu o ekológiu ľudskej duše. V encyklike Laudato si´ pápež František žiada, aby ekológia bola nielen „zelená“, ale plne ľudská. Píše, že ak je problém „komplexný a vzájomne prepojený“ (celostný), musí byť celostným i jeho riešenie: „Smery riešenia si vyžadujú celostný prístup v boji proti chudobe, v navrátení dôstojnosti vylúčeným osobám a v starostlivosti o prírodu.“ (č. 139)

Konverzia je ozajstná, ak sa od nej odvíjajú konkrétne hospodárske a politické kroky. Konkrétnym prejavom „ľudskej ekológie“ je ochrana rodiny ako zdravého základu človeka a spoločnosti. Práve v septembri, keď sa koná v Košiciach Národný pochod za život, nás na to upriamuje modlitbový úmysel našich slovenských biskupov:

Aby ekonomické a politické rozhodnutia slúžili na ochranu tradičnej rodiny ako pokladu ľudského spoločenstva.

Všetko to, o čom sme hovorili, sa pre nás má stať modlitbou. Veď súčasťou nášho života viery je aj láska k prírode. Vzťah k horám, riekam a jazerám, ku krásam, ktoré sme dostali od nášho Stvoriteľa ako dar, ako záhradu, o ktorú sa máme starať a tešiť sa z nej. Táto láska k prírode a úcta k človeku ako obrazu Boha je súčasťou životnej múdrosti. A tá je účasťou na múdrosti Božej.

Starostlivosť o Božie dary je prejavom nášho záujmu o spoločné dobro. Lebo voda, vzduch, slnko a vietor, zeleň hôr, poľné kvety, mach, huby i divá zver sú tu pre všetkých. Sú to Božie dary. Máme spolupracovať na ich múdrom udržiavaní a zachovať ich pre ďalšie generácie.

Na záver preto spolu vstúpme do modlitby slovami sv. Františka z Assisi v Chválospeve Stvorenia:

Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane,

tebe patria chvály, sláva i česť a každé dobrorečenie,

len tebe patria, Najvyšší;

a nijaký človek nie je hoden vysloviť tvoje meno.

Buď pochválený, môj Pane, so všetkým svojím tvorstvom,

najmä s pánom bratom Slnkom,

ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo.

A on je krásny a žiari veľkým jasom;

o tebe, Najvyšší, je nám znamením.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru Lunu a hviezdy;

na nebi si ich utvoril jasné, vzácne a krásne.

Buď pochválený, môj Pane, za brata Vietor,

za vzduch i mračná, za jasnú oblohu i každé počasie,

čím dávaš svojim tvorom obživu.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu,

ktorá je veľmi užitočná, pokorná, vzácna a čistá.

Buď pochválený, môj Pane, za brata Oheň,

ktorým osvetľuješ noc.

Aj on je krásny, veselý i silný a mocný.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru našu matku Zem,

ktorá nás živí a stará sa o nás

a vydáva rozličné plody s farebnými kvetmi i trávu.

Buď pochválený, môj Pane, za tých,

čo odpúšťajú pre tvoju lásku

a znášajú slabosť a trápenie.

Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú,

lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú Smrť,

ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť.

Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch;

blažení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli,

lebo druhá smrť im neublíži.

Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu,

ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!

Pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby