Svätý Otec vyjadril blízkosť východným cirkvám, ktoré slávia Narodenie Pána

Giovanni Zavatta, Miroslava Holubíková – Vatican News

Cez sociálne siete pápež František v nadväznosti na slová po modlitbe Anjel Pána (v pondelok 6. januára) vyjadril „čo najsrdečnejšie priania cirkevným spoločenstvám na Východe, ktoré slávia požehnané sviatky Vianoc“ a osobitným spôsobom uistil o svojich modlitbách za trpiacich: „Nech Ježiš, Knieža pokoja, prinesie všetkým pokoj a mier“.

Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia juliánskym kalendárom (najmä v Rusku, Srbsku, Gruzínsku, Bielorusku, ale aj v Etiópii, Egypte a v Jeruzaleme), slávia Narodenie Pána v noci medzi 6. a 7. januárom, teda o trinásť dní neskôr ako väčšina kresťanského sveta.

Vianočné posolstvá východných cirkví

V Betleheme na Západnom brehu Jordánu viedol vianočné oslavy grécky pravoslávny patriarcha Jeruzalema Teofilos III., ktorého na námestí Manger Square privítala miestna komunita. Kvôli pokračujúcej vojne v Gaze medzi Izraelom a Hamasom, a ďalšiemu napätiu v oblasti, boli oslavy „v miernejšom duchu“.

V Egypte, naopak, hlava Koptskej pravoslávnej cirkvi Teodor II. zaželal požehnané Vianoce s radosťou: „Keď Boh vstúpil na svet, vybral si cestu detstva a vďaka nej sa stali veľké skutky. Vtedy sa dozvedáme, že všetky malé veci sa v Božích rukách stávajú veľkými“.

Srbský patriarcha Porfyrios vo svojom vianočnom posolstve pripomenul prebiehajúci konflikt „medzi bratmi tej istej krvi a viery na Ukrajine a v Rusku“ a zdôraznil, že „Cirkev neodsudzuje, nerozdeľuje, nerobí rozdiely, ale pripomína, že všetci sa navzájom potrebujeme, a vyzýva všetkých k pokoju a spoločenstvu lásky“ . Vyzval tiež, aby „sme nezabúdali, že množstvo nešťastí, konfliktov a vojen sa začína odľudštením blížneho, vymazaním ľudskosti druhého človeka. Preto je nesmierne dôležité, aby sme všetci prestali používať slovník, v ktorom sa druhý nazýva najprv cudzincom, potom protivníkom, potom nepriateľom a nakoniec neľudskou bytosťou“.  A dodal: „Pamätajme na fatálne dôsledky takéhoto konania v dejinách ľudstva, ktoré sú, žiaľ, početné. Spomeňme si na našu minulosť a na rozdelenie, z ktorého sa stále nevieme spamätať“.  

Moskovský patriarcha Cyril počas osláv Narodenia Pána pripomenul, že „každý deň, a ešte viac v tento sviatok, sme povolaní vrúcne sa modliť za pokoj celého sveta, za stabilitu svätých Božích cirkví, za chorých, za trpiacich, za uväznených“.

„Pravoslávne“ Vianoce

Neformálne nazývaným „pravoslávnym“ Vianociam predchádza prísnejšia príprava ako katolíckym a zahŕňa štyridsaťdňové obdobie pôstu, počas ktorého sa veriaci (s výnimkou detí, tehotných žien, starých ľudí a chorých) musia zdržať konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov, niekedy aj oleja a vína. V stredu a v piatok sú povolené ryby, ale v predvečer sviatku pôst zahŕňa len konzumáciu jedla „socivo“, t. j. varenej pšenice a ovocia. V tomto období nie sú povolené ani svadby, pretože platí pravidlo sexuálnej zdržanlivosti.

Narodenie Pána sa znázorňuje najmä prostredníctvom posvätných ikon (vystavených počas osláv), ktoré majú v pravoslávnej spiritualite hlboký význam. V niektorých krajinách, napríklad v Gruzínsku, tí, ktorí nemôžu ísť do kostola, zapaľujú v okne sviečku, čím vyjadrujú svoju pripravenosť prijať Ježiša do svojich domovov a sŕdc. Tento rituál sa stal tradíciou z iniciatívy patriarchu Eliáša II. pred mnohými rokmi.