Teologické aspekty Jubilejného roka (5): Konkrétne indikácie

Milí poslucháči, potom, čo sme si v predchádzajúcich reláciách povedali niečo všeobecne o jubileu, teraz sa na chvíľku zastavíme pri niektorých konkrétnych aktivitách. Každá činnosť Cirkvi je na Božiu slávu a spásu duší, podľa hesla „Salus animarum suprema lex“. Jubileum 2025 sa teda zameriava na ten istý cieľ: prijať nádej, ktorú nám Otec zadarmo ponúka v dare svojho Syna, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, a v Duchu Svätom, ktorý sa vlieva do našich sŕdc, a zároveň oslavovať Boha, pretože liturgia je jeho darom pre nás a my môžeme ponúknuť len to, čo nám dal. „Tvoje z tvojho Tebe prinášame za všetkých a pre všetko!“

Na dosiahnutie tohto cieľa počas Svätého roka je potrebné dielo hlbokej vonkajšej a vnútornej obnovy zo strany každej kresťanskej Cirkvi. Takáto obnova zodpovedá aj naliehavosti, ktorú cirkvi nemôžu odkladať, pretože ju požadujú veriaci, ktorí túžia po spolupráci so svojimi pastiermi na obnove životaschopnosti inštitúcie a gest Cirkvi v čase, keď sociálne a politické bolesti a silné kultúrne výzvy spôsobujú, že obyčajné opakovanie minulých gest nestačí, a namiesto toho si vyžadujú odvážne rozhodnutia, aby si kresťania plne uvedomovali, čomu veria, a boli dôveryhodnými svedkami svojej viery. Jedno z úsilí aj poslednej synody o synodalite. Takáto obnova sa týka základných pilierov našej viery, ako sú Božie slovo, Eucharistia, liturgia, modlitba, pôst a pod.

Východiskom každej obnovy je počúvanie Božieho slova, ktoré je základným a podstatným aspektom liturgie. Konkrétnou snahou východných katolíckych cirkví je venovať osobitnú pozornosť liturgickým homíliám, nikdy ich nevynechávať, keď to vyžadujú normy Cirkvi, pripravovať ich s modlitbou a štúdiom a dbať na to, aby rešpektovali svoj správny žáner v kontexte slávenia (porov. Evangelii gaudium, 135 - 144) a boli zakorenené vo Svätom písme a liturgických textoch, vyhýbajúc sa tomu, aby sa redukovali na reči okolností. Nemožno zabúdať, že homília je vo všetkých cirkvách obvyklým a v mnohých prípadoch jediným spôsobom formácie dospelých veriacich. Preto cirkevní otcovia hovorili o „dvoch stoloch“, ktoré ponúkajú pokrm v liturgických tajomstvách: stole Pánovej večere a stole jeho slova. 

Jubileum je pre východné katolícke cirkvi vzácnou príležitosťou, aby sa usilovali o stále hlbšie poznanie vlastného dedičstva a pokynov magistéria Cirkvi, ako o ňom vydávať svedectvo v súčasnom svete: „Poznať, uctievať, zachovávať a podporovať veľmi bohaté liturgické a duchovné dedičstvo Východu má mimoriadny význam pre verné zachovávanie plnosti kresťanskej tradície a pre dosiahnutie zmierenia kresťanov Východu a Západu“ (Unitatis redintegratio, 15). Je zrejmé, že táto úloha sa týka predovšetkým samotných východniarov. A tu sú pozvaní práve pastieri, aby stanovili konkrétne spôsoby, ako to dosiahnuť, a aby vytvorili vhodné príležitosti na väčšie osvojenie si liturgického a duchovného dedičstva, na dôstojné a slávnostné slávenie tajomstva podľa vlastnej tradície, aby liturgia skutočne formovala srdcia a mysle a ukázala, ako veľmi jej nádhera obohacuje univerzálnu Cirkev. 

Vzhľadom na osobitnú povahu jubilea, ktoré znamená radikálne obrátenie srdca, venujú východné katolícke cirkvi osobitnú pozornosť tomu, aby čo najlepšie využili pôstne obdobie, v ktorom sa práve nachádzame. Už aj v minulej časti sme sa konkrétne venovali tejto téme, lebo ide o naozaj veľmi dôležitý prvok jubilea, aby veriaci mohli prijať a prežiť silu pokánia a zmierenia, ktorú nám Boh ponúka. Aj tu sú pastieri pozvaní, vzhľadom na konkrétnu tradíciu, zasväcovať ľudí do tohto hlbokého tajomstva, tak blízkeho Východu.

Východné cirkvi sa vyznačujú vernosťou pôstnej praxi. Prajem si, aby tento Svätý rok bol naozaj príležitosťou pre východné katolícke cirkvi prehodnotiť svoje vlastné pastoračné pokyny týkajúce sa pôstu, aby mu vrátili dôležitosť, ktorú si zaslúži v oblasti kresťanskej askézy, tak ako to mnohí, prevažne starší ľudia, ešte niekde praktizujú, lebo si to pamätajú zo svojich mladých čias. Nech sa pôstna prax stane vždy viac a viac príťažlivou práve pre mladú generáciu, ktorá dnes omnoho viac ako v minulosti odpovedá na výzvy doby.

Už sa spomínalo, že je vhodné obnoviť plnosť slávenia veľkonočného tajomstva hlavne počas Veľkého týždňa a najmä počas Veľkonočnej vigílie. Svätý rok je ideálnym kontextom na to, aby sa najmä dve liturgické gestá slávili spôsobom, ktorý im prislúcha, pričom sa upustí od akéhokoľvek opačného používania, ktoré zatemňuje plné chápanie gesta, ktoré kresťanský Východ neustále zachováva vo svojej celistvosti: a to konkrétne krst sa má sláviť ponorením (porov. Inštrukcia, cit. 48) a Eucharistia sa má vždy rozdávať pod obojím spôsobom konsekrovaného chleba a vína (porov. Inštrukcia, cit. 59). 

Božie chvály a modlitba časoslova osobitným spôsobom ukazujú význam a krásu kresťanskej modlitby v čase. Mníšske spoločenstvá východných katolíckych cirkví a, pokiaľ je to možné, aj iné rehoľné spoločenstvá nech chvália Boha vo Svätom roku s osobitnou vážnosťou a nech využívajú príležitosť na rast v poznaní a porozumení nádherných textov, ktoré im Cirkev zveruje. To isté nech sa robí aj v seminároch, aby liturgia bola prvou školou pre tých, ktorí sa pripravujú na posvätnú službu. Treba vynaložiť všetko úsilie, aby sa aj v katedrálnych chrámoch a farnostiach obnovila starobylá prax spoločného slávenia božských chvál, najmä v nedele a sviatky, kde zanikla, a aby sa udržala a posilnila tam, kde sa zachovala. Tieto a mnohé ďalšie priania sú súčasťou manuálu, ktorý pre tento jubilejný rok pripravilo Dikastérium pre východné cirkvi pre svojich veriacich. V tomto manuáli sa okrem iného píše: 

 „Východné katolícke cirkvi sú cirkvami, ktoré sú aj dnes hlboko zranené a potrebujú lásku, starostlivosť a nádej,“ ako sa uvádza v úprimnej výzve, ktorú pápež František adresoval účastníkom zhromaždenia Diela pomoci východným cirkvám (27. júna 2024): „Sú to cirkvi, ktoré treba milovať: strážia jedinečné duchovné a sapienciálne tradície a majú nám čo povedať o kresťanskom živote, synodalite, liturgii. Spomeňme si na prvých otcov, koncily, mníšstvo – neoceniteľné poklady pre Cirkev. [...] Táto krása je však zranená. Toľko východných cirkví je rozdrvených ťažkým krížom a stali sa „mučeníckymi cirkvami“: nesú v sebe Kristove stigmy. Áno, tak ako bolo Pánovo telo prebodnuté klincami a kopijou, tak aj mnohé východné spoločenstvá sú zranené a krvácajú kvôli konfliktom a násiliu, ktorým trpia. Spomeňme si na niektoré miesta, kde žijú: Svätá zem, Ukrajina, Sýria, Libanon, celý Blízky východ, Kaukaz a Tigraj. Práve tam, kde žije veľká časť východných katolíkov, zúria ohavným spôsobom barbarstvá vojny.“

Milí poslucháči, od budúcej katechézy začneme spoločne objavovať miesta v Ríme spojené s Východom a jeho rozmanitými tradíciami.