Príhovor pápeža pravoslávnemu metropolitovi Rastislavovi

Apoštol Pavol, prv než oslávil Pána obetovaním svojho života v tomto meste, napísal Rimanom: «Usilujme sa o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie (Rim 14,19). Dobrorečme Pánu Bohu za duchovné putá, ktoré nás spájajú a podnecujú nás pokračovať vo vzájomnom budovaní a pri spoločnom hľadaní pokoja, ktorý je darom Zmŕtvychvstalého. Spomedzi tých spojív chcel by som spomenúť hrob − tu v Ríme, v starobylej Bazilike svätého Klementa − svätého Cyrila, apoštola Slovanov, ktorého ohlasovanie rozšírilo vieru v krajoch, kde Vaša cirkev uskutočňuje svoje poslanie. Pri jeho hrobe ste slúžili Božiu liturgiu a vzdali ste tak úctu tomuto vznešenému svätcovi, ktorého si uctievajú kresťania na Východe i Západe. Práve osobnosť svätého Cyrila mi vnuká tri krátke myšlienky, s ktorými by som sa chcel bratsky podeliť.

Podľa tradície, bratia Cyril a Metod pochádzajúci zo Solúna, 

priniesli pápežovi Hadriánovi II. relikvie svätého Klementa, jedného z prvých biskupov Ríma, ktorý zomrel vo vyhnanstve za vlády cisára Trajána. Toto gesto Cyrila a Metoda nám pripomína, že my, kresťania, sme spoločne zdedili nesmierne spoločné dedičstvo svätosti, na ktorom sa máme neustále podieľať. Spomedzi mnohých svedkov, nespočetní mučeníci − podobne ako svätý Klement − vyznali vernosť Ježišovi v minulých storočiach, ale aj v nedávnej dobe, keď napríklad ateistické prenasledovanie zasiahlo vaše krajiny. A ešte aj dnes utrpenia mnohých bratov a sestier prenasledovaných pre evanjelium sú naliehavou výzvou, ktorá nás nabáda hľadať väčšiu jednotu. Kiežby nám príklad Cyrila a Metoda pomohol zvalorizovať toto dedičstvo svätosti, ktoré nás už spája!

Druhý aspekt, ktorý nám pripomínajú svätí Apoštoli Slovanov, sa týka vzťahu medzi evanjelizáciou a kultúrou. Ako vzdelaní Byzantínci, títo svätí bratia sa odhodlali preložiť evanjeliové posolstvo do reči prístupnej slovanským národom Veľkej Moravy. A tým, že vkĺbili Evanjelium do istej kultúry, napomohli jej rozmach. Apoštolát svätých Cyrila a Metoda, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy, ostáva pre všetkých nás aj dnes vzorom evanjelizácie. Pre ohlasovanie Pána nestačí len upevňovať schémy z minulosti, ale treba sa započúvať do Ducha, ktorý stále vnuká nové a odvážne cesty na evanjelizovanie súčasných ľudí. Robí tak i dnes, aj v tradične kresťanských krajinách, ktoré sú často poznačené sekularizáciou a ľahostajnosťou.

Od svätých Cyrila e Metoda by som chcel prebrať ešte posledný podnet. Podarilo sa im prekonať rozdelenia, ktoré vznikli medzi kresťanskými komunitami rôznych kultúr a tradícií. V tomto zmysle možno povedať, že v nich «vidíme opravdivých predchodcov ekumenizmu» (Ján Pavol II., Slavorum Apostoli, 14). Tým nám pripomínajú, že jednota neznamená rovnakosť, ale zosúladenie rôzností v Duchu Svätom. Kiežby nás svedectvo svätých Cyrila a Metoda sprevádzalo na putovaní k úplnej jednote a podnecovalo nás prežívať túto rôznosť v spoločenstve tak, aby sme sa nikdy nenechali odradiť od našej cesty ktorú sme z vôle Pána povolaní prekonávať s radosťou. V tomto zmysle si cením aktívnu účasť vašej cirkvi v Zmiešanej medzinárodnej komisii pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, v osobe tu prítomného arcibiskupa Juraja. Prajem si, aby táto Komisia, ktorá v roku 2016 vydala v Chieti dokument o vzťahoch medzi pápežským primátom a konciliaritou v prvom tisícročí, pokračovala prehlbovať dialóg na túto tému.

Vaša Blaženosť, drahí bratia, znovu Vám ďakujem za Vašu návštevu, ktorá je darom pre vzrast vzájomného budovania, a ktorá posilňuje naše duchovné a priateľské zväzky. Na príhovor svätých Cyrila a Metoda prosím Pána, aby sme jedného dňa dosiahli úplnú jednotu, ku ktorej smerujeme. Prosím Vás, aby ste Vašich veriacich ubezpečili o mojej spomienke v modlitbe a odovzdali im môj pozdrav v zmŕtvychvstalom Kristovi. Vzývajúc na všetkých požehnanie Pána a ochranu Matky Božej vás prosím, aby ste si našli miesto pre mňa vo vašich modlitbách.