Príhovor pravoslávneho metropolitu Rastislava pápežovi

Vaša Svätosť, Christos vstal z mŕtvych!

Keď dvaja učeníci kráčali do Emauz, vydesení tragickými udalosťami Ukrižovania svojho Učiteľa, Zmŕtvychvstalý Pán sa k ním Sám po ceste pridal a dodával im odvahu vysvetľovaním Písiem - oni Ho však nespoznali. Až v okamihu, keď s nimi lámal Chlieb, uvedomili si učeníci prítomnosť Vzkrieseného Víťaza nad smrťou a hriechom. Zrazu s prekvapením zistili, že boli slepí: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával?“ (Lk 24, 13 - 32).

Vaša Svätosť, z historických dôvodov nemôžeme v súčasnosti my pravoslávni a rímski katolíci spoločne lámať Chlieb Života. Zostávame však učeníkmi, ktorí spoločne ako pútnici kráčajú po ceste a s ktorými, aj keď si to možno niekedy neuvedomujeme, 

spoločne kráča i náš Pán a Boh, ktorý nás utešuje, odkrýva nám Písma, dáva nám novú nádej, naplňuje odvahou a obnovuje našu dôveru. Horí nám srdce, keď bok po boku spoločne kráčame históriou. Práve túto skúsenosť spoločenstva učeníkov, ktorí ako pútnici spoločne kráčajú chodníkmi histórie, obe naše cirkevné spoločenstvá nazývajú tradíciou. Tento výraz je pre pravoslávnych i rímskych katolíkov naplnený drahocenným významom.

Dnes nás, Vaša Svätosť, tu v Ríme prijímate ako pútnikov. Povzbudení Vaším pozvaním a bratskou láskou prichádzame, aby sme si uctili posvätnú pamiatku prvých Christovych učeníkov, aby sme sa pomodlili pri hroboch apoštolov a navštívili miesta odpočinku ranokresťanských mučeníkov – svedkov Zmŕtvychvstalého Pána tu, v starobylom cisárskom meste Ríme. Rovnako kráčame po stopách slovanských apoštolov, sv. solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ktorí pred 1155 rokmi prišli na základe pozvania svätého kniežaťa Rastislava na územie súčasnej Českej republiky a Slovenskej republiky, ktoré bolo vtedy známe ako kniežatstvo Veľkej Moravy. Práve nad týmto územím má naša autokefálna Pravoslávna cirkev kanonickú jurisdikciu. Včera sme mali možnosť spoločne s ďalšími pravoslávnymi kresťanmi rôznych národností, žijúcimi tu v Ríme, odslúžiť sv. liturgiu na hrobe sv. Cyrila v Bazilike sv. Klimenta. Dnes ma, Vaša Svätosť, ako jedného z nástupcov sv. Metoda na stolci moravsko-panónskych arcibiskupov prijímate s rovnakou radosťou a láskou, s akou sv. Metoda prijal v r. 868 Váš ctihodný predchodca Hadrián.

Stretávame sa dnes ako dvaja učeníci, stretávame sa ako dvaja pútnici. Nemôžeme síce spoločne lámať Chlieb, ale uvedomujeme si, že spoločne kráčame týmto nepokojom zmietaným svetom dneška, kde sú kresťania opäť prenasledovaní. Spoločne kráčame svetom, kde státisíce ľudí z obavy o svoj život opúšťajú svoje domovy, kde milióny ľudí trpia chudobou, chorobami a hladom, kde nespočetné množstvo ľudí stráca svoje korene, nádej a vieru. Kráčame spoločne, a možno sa podobne ako učeníci na ceste do Emauz aj my s obavami dívame na svoju budúcnosť vo svete, kde je náš Spasiteľ dennodenne odmietaný, ponižovaný a znovu ukrižovaný v mnohých ľudských srdciach, a kde opäť trpí skrze telesné, duševné a duchovné utrpenie našich blížnych. Spoločne tiež čelíme mnohým novým výzvam, vyplývajúcim zo zúfalého hľadania vlastnej identity dnešným človekom.

Človek dneška často chce byť šťastný bez jediného zdroja opravdivej radosti, ktorým je náš Boh a Stvoriteľ, a tak riskuje, že stratí svoju dôstojnosť a stane sa namiesto milovaného dieťaťa milujúceho Otca obyčajným použiteľným a nahraditeľným zdrojom. My ako učeníci možno kráčame v strachu a neistote, ale na svojej ceste nie sme sami. Je s nami životodarná prítomnosť Toho Jediného, Ktorý dokáže odpovedať na všetky ľudské otázky a uhasiť všetok smäd človeka po živote, spravodlivosti a pokoji. Theanthropos, Zmŕtvychvstalý Bohočlovek Iisus kráča spolu s nami na našej ceste do duchovných Emauz, do domu Otca. Vysvetľuje nám dejiny i budúcnosť spásy, ponúka nám Svoj pokoj, obnovuje v nás nádej a dodáva nám odvahu, zapaľuje naše srdcia a skrze Ducha Svätého nás učí, čo máme robiť a hovoriť. Christos, náš Učiteľ, hovorí k nám, a my, Jeho učeníci, máme ohlasovať radostnú zvesť Jeho oživujúcich a všetko obnovujúcich slov, rozdávať jedinečný poklad vlastnej skúsenosti so Vzkrieseným Pánom, odovzdávať túto svätú tradíciu svetu, po ktorom kráčame. Žiaľ, často pri tom používame spôsob komunikácie, ktorému dnes už nikto nerozumie.

V tejto súvislosti, Vaša Svätosť, môžeme len obdivovať hrdinské apoštolské dielo sv. bratov Cyrila a Metoda a neustále sa z neho učiť. Oni vedení Božou milosťou boli schopní využiť svoje osobné charizmy a talenty na to, aby sprítomnili svätú tradíciu, túto spoločnú skúsenosť Cirkvi a posolstvo Evanjelia, svojim súčasníkom na Veľkej Morave. Urobili tak skrze pozorné načúvanie potrebám im zvereného stáda. Posilnení Duchom nebáli sa hľadať nové spôsoby, ako spraviť Evanjelium zrozumiteľným pre spoločnosť a dobu, v ktorej žili. Skyprili pôdu pre Christovo Slovo nielen v strednej a východnej Európe, ale i na Balkáne, a to i napriek prenasledovaniu zo strany tých, ktorí nezdieľali ich presvedčenie a víziu. Nech budú našimi horlivými orodovníkmi pred Božím Trónom v našej snahe objavovať nové spôsoby ohlasovania Radosti Zmŕtvychvstania okolitému svetu a v našom úsilí zrozumiteľne hovoriť o tejto zvesti bez toho, aby sme ju zbavili jej spásonosného a oživujúceho obsahu. Kiež skrze modlitby svätých bratov náš Zmŕtvychvstalý Učiteľ a Víťazný Pán rozptýli všetky naše obavy z budúcnosti a zo stretnutia sa s dnešným svetom, ako aj zo stretávania sa navzájom!

Asi je pred nami ešte veľký kus cesty, Vaša Svätosť, kým dôjdeme do Emauz, kde budeme môcť spoločne lámať Chlieb Života. Kráčame však spoločne, a naviac nie sme sami. Náš Pán ide s nami, a preto by sme sa nemali báť. Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou svetového spoločenstva Pravoslávnych cirkví, oceňuje ako potrebnú a prínosnú prácu Spoločnej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Rímsko-katolíckou a Pravoslávnou cirkvou, ktorej spolupredsedá Jeho Eminencia kardinál Kurt Koch a na zasadnutiach ktorej sa za našu miestnu Cirkev už dvanásť rokov zúčastňuje arcibiskup michalovsko-košický Juraj, prítomný i na tomto našom stretnutí.

Vaša Svätosť, môj drahý spolupútnik, na pripomienku nášho dnešného stretnutia dovoľte mi darovať Vám ikonu sv. Cyrila a Metoda a veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Nech sa stane symbolom dobrej vôle a priateľstva, spomienkou na spoločné stretnutie a znamením nádeje pre budúcnosť. Kiež nás všetkých na našej spoločnej ceste sprevádza požehnanie nášho Zmŕtvychvstalého Pána!

† Rastislav

arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska