Pápež František hovoril o postoji k turíčnym a charizmatickým kresťanom

„Cirkev rastie vo vernosti Duchu Svätému čím väčšmi sa učí neudomácňovať si ho, ale bez strachu a zároveň so serióznym rozlišovaním prijímať jeho sviežu novosť“. Tieto slová adresoval Svätý Otec František približne 60 účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorých dnes prijal na osobitnej audiencii. Ich tohtoročnú tému stretnutia označil za veľmi aktuálnu:

„Téma, ktorú ste vybrali pre plenárne zasadnutie – „Vplyv turíčnych (pentekostálnych), charizmatických a evanjelikálnych kresťanov na ponímanie jednoty“ – je veľmi aktuálna. Neustály rast týchto nových vyjadrení kresťanského života predstavuje jeden významný fenomén, ktorý nemôžeme zanedbávať“.

Svätý Otec pripomenul štyri dôležité ekumenické stretnutia, ktoré sa uskutočnili v poslednej dobe. Tie boli zároveň „vrcholnými momentmi cesty ekumenizmu, ktorú sú povolaní uskutočňovať všetci kresťania, kráčajúc spoločne, modliac sa spoločne a pracujúc spoločne, v očakávaní, že Pán nás povedie k znovuvytvoreniu plnej jednoty“, povedal Petrov nástupca.

Spomínanými stretnutiami boli: stretnutie v Bari, kde sa pápež František spolu s vedúcimi predstaviteľmi pravoslávnych cirkví a východných pravoslávnych cirkví modlili za kresťanov Blízkeho východu; stretnutie v Ženeve pri príležitosti 70. výročia Svetovej rady cirkví; stretnutie v Ríme pri príležitosti 50. výročia vzniku katolíckej charizmatickej obnovy v Duchu Svätom a nakoniec výročné stretnutie s americkým ekumenickým „Hnutím Ján 17“, na ktorom sa zúčastnil predseda spomínaného dikastéria kardinál Kurt Koch.

Pápež hovoril o budovaní ekumenizmu, pričom spomenul aj svoje osobné poučenie z minulosti:

„Predovšetkým máme povinnosť rozpoznávať a uznať prítomnosť Ducha Svätého v týchto komunitách, snažiac sa s nimi budovať putá autentického bratstva. To bude možné znásobením príležitostí  k stretnutiu a prekonávaním vzájomnej nedôvery, mnohokrát motivovanej neznalosťou či nedostatkom pochopenia. Chcel by som vám ponúknuť jednu osobnú skúsenosť a vysloviť tak „mea culpa“. Keď som bol provinciálom, zakázal som jezuitom nadväzovať vzťahy s týmito ľuďmi – s Katolíckou obnovou – a vyslovil som sa, že viac než na modlitbové stretnutie sa to podobá na „školu samby“. Potom som prosil o prepáčenie. A ako biskup som s nimi mal pekný vzťah, so svätou omšou v katedrále. Treba však prejsť istú cestu, aby sme pochopili. Medzi rozličné aktivity, ktoré je možné zdieľať, patrí modlitba, načúvanie Božiemu slovu, služba núdznym, hlásanie Evanjelia, obrana dôstojnosti ľudskej osoby a ľudského života.“

Aj keď vzťahy medzi kresťanmi jednotlivých vierovyznaní nie sú jednoduché, sú aj podnetom k spytovaniu si svedomia a k pastoračnej obnove, uviedol pápež:

„Som si vedomý, že v mnohých prípadoch vzťahy medzi katolíkmi a turíčnikmi, charizmatikmi a evanjelikálmi nie sú jednoduché. Náhle objavovanie sa nových komunít viazaných na osobnosti niektorých kazateľov je v silnom kontraste s ekleziologickými princípmi a skúsenosťou historických cirkví a môže ukrývať nástrahu nechať sa uniesť vlnami chvíľkových emócií či uzavrieť skúsenosť viery do prostredí dávajúcich pocit bezpečia a istoty. Skutočnosť, že nemálo veriacich katolíkov je týmito komunitami priťahovaných je dôvodom sporov, avšak môže sa to stať - pokiaľ ide o nás - motívom k osobnému spytovaniu a k pastoračnej obnove.

Veď je mnoho komunít, ktoré, inšpirované týmito hnutiami, žijú rýdze skúsenosti kresťanstva, pričom sú v kontakte v Božím slovom a poddajné pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý vedie k láske, svedectvu a službe. Ani týmto komunitám, ako učil Druhý vatikánsky koncil, vôbec nechýba význam a hodnota v tajomstve spásy (porov. Unitatis redintegratio, 3). Katolíci môžu prijať to bohatstvo, ktoré – pod vedením Ducha Svätého – nemálo prispieva k plneniu poslania ohlasovať Evanjelium až po končiny zeme. Veď Cirkev rastie vo vernosti Duchu Svätému čím väčšmi sa učí neudomácňovať si ho, ale bez strachu a zároveň so serióznym rozlišovaním prijímať jeho sviežu novosť.“

Svätý Otec spomenul aj svoje nedávne ekumenické skúsenosti pri minulotýždňovej apoštolskej ceste do Pobaltia, konkrétne ekumenickú slávnosť v Lotyšsku, ako aj ekumenické stretnutie pred Bránou Panny Márie vo Vilniuse.

„Boli to chvíle ekumenickej zrelosti. Netušil som, že ekumenické hnutie je na týchto miestach také vyzreté.“

-zk-